• Anna Onderková

Do Indie, Kambodže či na Srí Lanku by som sa vrátila aj stokrát!

Sú krajiny, ktoré nestačí vidieť len raz. Málokedy sa vôbec dajú počas jednej návštevy prebádať celé a kopec vecí návštevníkovi ujde alebo ich skrátka nemá šancu stihnúť a ponoriť sa do krajiny do hĺbky. A presne preto sa do niektorých s nadšením vraciam zas a znova.

Kedysi som razila heslo, že svet je taký veľký, že keď chcem z neho vidieť aspoň niečo, tak by som mala cestovať vždy do nových krajín a objavovať nové miesta. A potom sa to nejako prelomilo a začala som sa vracať do tých istých štátov, rovnakých miest a na rovnaké pláže, kde som už poznala každý stánok s ovocím a pouličného predavača. Tou zlomovou krajinou bola u mňa asi Kambodža. I keď už predtým bola napríklad Austrália krajinou, kam som sa zvykla vracať. A tak postupne do môjho zoznamu srdcoviek začala pribúdať Srí Lanka, India, Bali... Skrátka, nie je ich málo. V tomto článku sa pokúsim opísať dôvody, prečo práve tieto krajiny či konkrétne mestá a miesta sú moje „návratové“ a čo ma do nich opakovane tak veľmi priťahuje.


KAMBODŽA

Prvýkrát som do Kambodže zavítala v roku 2016 v rámci mojej cesty po Ázii, kedy som prešla šesť krajín v priebehu desiatich týždňov. Celá táto cesta bola moja druhá šanca pre Áziu, keďže moje predošlé skúsenosti s týmto kontinentom boli dosť rozpačité. Ale o tom viac nižšie v odstavci o Bali. V Kambodži som pri mojej prvej návšteve chcela vidieť hlavné atrakcie, ktoré lákajú každého cestovateľa – slávny Angkor Wat, hlavné mesto Phnom Penh a aspoň jeden z ostrovov na juhu Kambodže, takže som si vybrala Koh Rong. A úplnou náhodou sme vtedy ešte s mojím manželom narazili na hipisácku dedinku Otres Village a ich slávny sobotňajší market. To miesto malo neskutočnú atmosféru. Očarilo nás tak, že sme sa tam túžili vrátiť. A začali sme cestovať do Kambodže pravidelne každý rok, niekedy aj dvakrát do roka. Stále na to isté miesto. Našli sme si tam kamošov, spoznala som tam Grega, môjho prvého učiteľa jogy, raz sme si v dedine dokonca na mesiac prenajali dom a žili tam ako miestni. Veľa som teda po krajine necestovala, len občas zaletela do Siem Reap, ale inak som trávila skoro všetok čas na juhu krajiny v Otrese. A potom prišla korona a ja som ostala zaseknutá na Bali, ktoré sa začalo postupne uzatvárať a keďže som sa neplánovala vrátiť domov, hľadala som miesto, kde by som pandémiu prečkala. Áno, aj ja som si vtedy myslela, že za nejaký mesiac-dva bude po všetkom. A jedinou dostupnou a relatívne otvorenou krajinou v Ázii bola v tej dobe Kambodža. A ja som v nej aj s priateľom Martinom nakoniec stvrdla na celé tri mesiace a stále tvrdím, že to bola najlepšia „dovolenka“ môjho života. TU si môžete prečítať, aké napínavé bolo moje cestovanie po Ázii v čase začínajúcej korony a ako som sa do tej Kambodže nakoniec dostala. Mala som kopec času precestovať Kambodžu krížom-krážom. Navštívila som mestá ako Kampot, Kep, Battambang a kopec národných parkov, ktoré som dovtedy dosť ignorovala. A zamilovala som sa do Kambodže ešte viac. A neviem sa dočkať, kedy sa na moje staré známe obľúbené miesta vrátim znova.


INDIA

V Indii som bola zatiaľ len dvakrát, no podvedome ma tam niečo stále ťahá a už dlho vravím, že akonáhle bude po korone a začne sa znova normálne cestovať, India bude prvá krajina, kam odletím na dlhší čas. Asi ste už počuli, že o Indii sa hovorí, že buď ju človek miluje, alebo nenávidí. Nič medzi tým. A u mňa to bola láska na prvý pohľad, na prvý nádych aj prvé počutie. Ten neskutočný chaos, hluk, zmes vôní a ľudí v hlavnom meste New Delhi ma doslova opantal. Že čo pekné na tom vidím? Ani neviem, asi to všetko dokopy vytvára pre mňa neuveriteľne inšpiratívne prostredie, kde som sa vždy cítila dobre, dokonca aj celkom bezpečne. Človek tam vidí a zažije veci ako nikde inde na svete. Okrem hlavného mesta som videla slávny Taj Mahal, ktorý bol mojím snom a rozhodne nesklamal, tiež Bombaj a autentické pláže na Goa, ktoré sú pre mňa jedny z najkrajším na svete. O dva roky som sa do Indie vrátila, aby som si splnila ďalšie indické sny – Jaipur, Amritsar, exilové sídlo Dalajlámu Dharamsala, cestovala som neuveriteľných 17 hodín indickým vlakom a vrátila sa naspäť aj na Goa. A po ničom inom v rámci cestovania momentálne netúžim viac, ako sa tam vrátiť zase a tentokrát zájsť už aj do Váránasí, Rishikeshu či Keraly na juhu krajiny. Mimochodom, v Bombaji som navštívila najväčšiu outdoorovú práčovňu na svete, kde miestni perú bielizeň pre takmer celé mesto. TU si o nej môžete prečítať viac, je to naozaj parádny a netradičný zážitok.


AUSTRÁLIA

Cesta do Austrálie v roku 2010 bola mojím prvým veľkým tripom za hranicami Slovenska. Dovtedy som tiež trochu cestovala, ale tak bežne. Lenže do Austrálie som vtedy odišla na tri mesiace a v prenajatom karavane sme precestovali veľkú časť krajiny. Spravili sme veľký okruh po celom východnom pobreží, cez vnútrozemie do Darwinu na severe, kde žijú najmä Aborigéni, odtiaľ k hore Uluru, potom na juh do Melbourne a po pobreží späť do Sydney. Prespávala som v aute doslova uprostred divočiny, okolo behali dingovia, po večeroch sa grilovalo legendárne austrálske barbeque a na tom tripe som zažila toľko pre mňa dovtedy neznámych vecí, že ma cestovanie úplne pohltilo. Tam začala moja vášeň pre objavovanie nových miest a kultúr trochu iným spôsobom ako dovtedy. A o dva roky som sa do Austrálie vrátila. Zase na tri mesiace a opäť s karavanom. Tentokrát sme prešli Austráliu krížom z východu na západ až do mesta Perth. A o ďalších pár rokov ma cesty zaviali k protinožcom znova, to som sa vybrala už konečne aj do Tasmánie. A viem, že nie naposledy. Ešte mi predsa chýba posledný úsek, ktorý by som chcela karavanom prejsť, a to z Perthu do Darwinu po západnom pobreží cez Coral Bay či Broom. Aké je to cestovať po Austrálii a tak dlho v karavane? Prečítajte si TU v mojom staršom článku, dozviete sa kopec zaujímavých aj užitočných vecí. V Austrálii som dovedna strávila asi najväčšiu časť môjho života v cudzine – vyše 7 mesiacov. A poviem vám, cestovať po Austrálii je sen. Ak ste tam boli a nevystrčili päty zo Sydney, nevideli ste z tejto nádhernej krajiny takmer nič, to mi verte a bežte to napraviť.


BALI

Tak a sme pri Bali. Na mieste, ktoré patrilo k mojim prvým skúsenostiam s Áziou a bolo to v roku 2012. Po desiatich dňoch na ostrove som si povedala, že tam ma už nikdy nikto nedostane. A nielen na Bali, ani do Ázie všeobecne. Neviem, či túto averziu spôsobila strašná alergická reakcia, ktorú som dostala na miestne jedlo, alebo fakt, že som tam priletela rovno z čistej a usporiadanej Austrálie, ale všetko mi na Bali akosi prekážalo. Pláže a more sa mi zdali špinavé, ulice taktiež, navyše všade hluk, ľudia, s ktorými sa nedalo poriadne na ničom dohodnúť... Nebola som veru z „ostrova bohov“ nadšená. O štyri roky neskôr som dala Ázii druhú šancu, ako som už spomínala vyššie. A dobre som spravila. Bali si však na mňa počkalo ešte o dva roky dlhšie. Mala som vtedy náročné životné obdobie, cestovala som nejaký čas sama po Srí Lanke, Indii, hľadala svoj pokoj duše a povedala som si, že dám znova šancu aj Bali a odletím tam na pár týždňov. Lepšie rozhodnutie som spraviť nemohla. Zrazu som ten ostrov vnímala úplne inak. Napriek ruchu a hluku sa stal mojou oázou pokoja. Najmä Ubud, kde som strávila väčšinu času. Prenajala som si domček uprostred ryžových polí, každý deň chodievala do mesta na jogu do môjho obľúbeného jogového štúdia. Spriatelila som sa tam s mnohými cestovateľmi, našla si obľúbenú kaviareň, kam som chodievala pracovať a písať články. Skrátka som si tam chvíľu žila taký jednoduchý pokojný život a Bali si zamilovala. Po roku a pol som sa tam vrátila už aj s partiou kamošiek a veľa sme cestovali nielen po ostrove, ale navštívili aj okolité ostrovy ako Gili Islands a Nusa Penida a strávila som sa tam ďalší mesiac. Mám tam už svoje obľúbené miesta, krásne pláže, miestni mi ukázali toľko ukrytých tamojších pokladov, že by som sa na Bali kedykoľvek presťahovala aj na pol roka. A to keby mi niekto povedal pred rokmi, že takto zmením na Bali názor, tak mu ani neuverím. Zopár mojich obľúbených spotov v Ubude, kde som zvykla tráviť veľa času, som prezradila v TOMTO článku.


LOS ANGELES

Ja už vážne ani neviem, koľkokrát som Mesto anjelov navštívila. Prestala som to rátať, len som sa vždy tešila, ako sa budem znova prechádzať po Melrose Avenue, ako zase pôjdem na moje obľúbené miesto k nápisu Hollywood a na koncerty do legendárnych klubov na Sunset Strip. Moje prvé cesty po prílete do L.A. však vždy smerovali na Venice Beach. Milujem to tam, tú atmosféru, voľnosť, ľudí, širokú pláž, pestrofarebné stánky a pouličných umelcov... Kliknite SEM a prečítajte si, prečo je pre mňa Venice taká jedinečná. Som presvedčená, že aj vám sa zapáči. Raz som dokonca vzala do Los Angeles aj mojich rodičov, pre ktorých to bol prvý let cez oceán. A tešila som sa, ako im ukážem všetky miesta, ktoré tu mám tak rada. Chodník slávy so stovkami hviezd, Bevery Hills, Rodeo Drive, aj na zápas NBA do Staples Center sme zašli. V tom meste sa absolútne nedá nudiť. Neustále to tu žije, niečo sa deje, či už sú to hudobné kluby, skvelé reštaurácie, milión atrakcií... Áno, je to úplne iný typ dovolenky či výletu ako niekde v Juhovýchodnej Ázii, ale správny balans je v živote dôležitý a ja to teda rada vyvažujem občas aj takýmito top turistickými zážitkami, o ktorých by niekto povedal, že sú príliš komerčné. No a čo? JA L.A. skrátka zbožňujem, zažila som tu tak veľa zábavy a skvelých chvíľ, že ma asi nikdy neomrzí. Ani tradícia zakaždým sa prejsť po Chodníku slávy na Hollywood Blvd., aj keď som už na ňom bola x-krát.


SRÍ LANKA

Tento ostrov je moja láska, to už iste viete, ak čítate môj blog pravidelne. Prvýkrát som ho navštívila v rámci môjho spomínaného ázijského tripu v roku 2016. Vtedy som sa zdržiavala hlavne na západnom pobreží v okolí Bentoty. Spomínam si, že úplne prvé, čo ma fascinovalo už cestou z letiska, boli nekonečné húštiny vysokých zelených paliem. Bola som nadšená. Len mi bolo trochu ľúto, že som nemala dostatok času, aby som ostrov prebádala lepšie a zašla aj do vnútrozemia či viac na juh ostrova. Vynahradila som si to o dva roky neskôr s kamoškou Miškou, s ktorou sme dva týždne cestovali spoločne. Prvý týždeň sme boli viac-menej len pri mojej najobľúbenejšej pláži Unawatuna a druhý týždeň cestovali miestnymi autobusmi a vlakmi po juhu krajiny v okolí Tangalle, národného parku Udawalawe, kde sme videli slony vo voľnej prírode, odtiaľ sme sa presunuli aj do horského mestečka Ella a zakončili to v Colombe. Miška odletela a ja som ostala ďalšie dva týždne na ostrove sama, spoznala veľmi milých miestnych ľudí, s ktorými som dodnes v kontakte a vždy, keď sa na Srí Lanku vraciam, tak sa stretneme. Dostala som pozvanie aj na pravú srílanskú svadbu, ktorá je dodnes jedným z mojich naj zážitkov na ostrove, vyliezla som na posvätnú horu Adam’s Peak a videla najkrajší východ slnka – to bol, mimochodom, môj najnáročnejší trek v živote, keďže vôbec nie som nejakým milovníkom hôr, ale skôr pláží. Navyše som naň šla celkom sama v rámci akejsi mojej duchovnej cesty. A potom som sa na Srí Lanku vrátila ešte párkrát a zavítala aj do Kandy či k Sigiriyi. Skrátka som sa len tak túlala po ostrove a objavovala stále ďalšie nové krásne miesta. Aké? Prečítajte si v TOMTO článku, ktorý som dávnejšie o ostrove napísala. A vraciam sa na Srí Lanku aj za ajurvédou. Túto alternatívnu medicínu som objavila práve tu a v mnohých ohľadoch mi zmenila život. A kým bude Srí Lanka kvôli korone stále pomerne uzavretá, tak mi neostáva iné, len sa na tento ostrov vracať aspoň v spomienkach. Tie sa mi, našťastie, veľmi živo vynoria vždy vďaka ajurvédskej kozmetike Spa Ceylon, ktorú som začala pred vyše rokom používať. Pochádza práve zo Srí Lanky a všetky tie jej prísady a vône rôznych krémov, balzamov, masiek či šampónov ma vždy okamžite prenesú na môj milovaný ostrov. TU sa dočítate, v čom spočíva hlavný rozdiel medzi klasickou kozmetikou a tou ajurvédskou. Ak máte aj vy radi Srí Lanku, vyskúšajte Spa Ceylon tiež, uvidíte, že tento pomyselný teleport na ostrov slonov a paliem perfektne funguje.


TraFaM

Foto: archív A.O.