Milujem nepoškvrnené pláže, kde nenatrafíte na davy turistov, kde je piesok biely a more teplé a tyrkysové. Ale ešte viac milujem pláže, ktoré majú „dušu“! Tú neopísateľnú atmosféru, ktorá vo vás vyvolá pocit, že presne sem patríte a nechápete, prečo ste sa práve na tomto mieste nenarodili a nestrávili tu celý život. A práve takou je californská Venice Beach.
Západne od Los Angeles sa tiahnu skvelé pláže ako Hermosa, Redondo, Santa Monica či Malibu, no Venice Beach je celkom iná ako ostatné. Jedinečná! Jej história je úzko spätá s Benátkami. V 50. rokoch sa tu formovala generácia Beatnikov. Promenáda je plná pouličných umelcov, artistov a muzikantov. Dodnes priťahuje hollywoodske hviezdy, ktoré sa tu zabývali i známych filmárov inšpirovaných tunajším prostredím. A s najväčšou pravdepodobnosťou tu nadobudnete pocit, že éra hippies vôbec neskončila, ale všetci jej stúpenci sa presunuli na Venice.
Doposiaľ každý môj californský výlet začínal v hoteli Venice Beach Suites & Hotel priamo na promenáde Ocean Front Walk. Žiaden luxus, no ste priamo v centre diania a ten výhľad na pláž a more stojí za to. Ide o najstaršiu poschodovú budovu pri pláži s vyše storočným historickým výťahom, ktorý
volajú Betsy :-) Vďaka jet lagu, ktorý ma po žiadnom lete neminie, stíham raňajky v čase, keď sa Venice a jej obyvatelia ešte len prebúdzajú. Tie najlepšie vám naservírujú pár metrov od hotela v legendárnom Sidewalk Cafe. Robia tu skvelé huevos rancheros, kávu vám dolievajú ako samozrejmosť a sánka vám padne, keď si všimnete, ako bravúrne čašník bez ruky (ktorý tu obsluhuje už roky) roznáša naraz a bez zaváhania niekoľko tanierov k okolitým stolom. V dávnej minulosti budova slúžila ako kníhkupectvo. Spomienka naň sa zachovala v podobe Small World Books – obchodíku s knihami v rohu reštaurácie. Práve tu zvykol posedávať aj známy spisovateľ Jack Kerouac so svojimi priateľmi z Beat Generation. Tu tvorili, čerpali inšpiráciu a vo svojich poviedkach neraz spomínali aj Venice Beach. Náš stôl na terase takto zrána míňajú len bežci a korčuliari, rybári mieriaci k 400 metrov dlhému Venice Fishing Pier, kde celý deň chytajú ryby, prípadne ešte bezdomovci, ktorí sa postupne prebúdzajú a vychádzajú zo svojich spacákov v parku oproti. Sem-tam si niektorý z nich vypýta cigaretku a prehodí s vami pár slov. Pouliční predavači si ťahajú svoje káričky a rozkladajú z nich provizórne stánky a tovar. Obrazy,
Pred obedom sa Ocean Front Walk, alebo skrátene Boardwalk, zapĺňa turistami, ktorí len tak browsujú pomedzi stánky či polihujú na širokánskej piesočnej pláži. Vo vode zbadáte len naozajstných otužilcov, keďže oceán je chladný aj napriek vysokým teplotám ovzdušia. Či som Venice navštívila v auguste, decembri alebo marci, do vody som zakaždým vošla maximálne po kolená. Aj napriek absencii kúpania sa tu však nudiť rozhodne nebudete. Športovo založený človek má možnosť zacvičiť si na slávnej
Muscle Beach, ktorá je súčasťou Venice. Najväčšiu reklamu jej spravil bývalý guvernér Californie a herec Arnold Schwarzenegger. Svoju kariéru kulturistu rozbehol práve v tejto outdoorovej posilke, kde aj dnes môžete vidieť nabúchaných bodybuilderov, pre ktorých je Arnold vzorom. Plné športových nadšencov sú aj basketbalové a volejbalové ihriská, raketbalové kurty a tiež vymakaný skejtpark, ktorý tu postavili pred šiestimi rokmi a stál neuveriteľné dva milióny dolárov. Popri pláži zase vedie cyklistická trasa South Bay Bicycle Path dlhá 22 míľ (cca. 35 km). Požičovne bicyklov sú na každom rohu a tak rozhodne nevynechajte jazdu z Venice k lunaparku na móle v Santa Monice. Nie je to ďaleko, idete celý čas popri pláži a stretávate matky na korčuliach tlačiace pred sebou detský kočík, páriky na tandemových bicykloch či decká pretekajúce sa na športových buginách. Proste zábava!
A keď už máte požičaný ten bike (ale, samozrejme, dá sa i pešo), zájdite aj k miestnym vodným kanálom. Podobným, ako majú v Benátkach. Ako to? Túto oblasť, nazývanú v minulosti tiež „Venice of America“ založil v roku 1905 tabakový magnát Abbot Kinney. Pôvodne chcel na území vybudovať luxusné plážové rezorty a bol natoľko uchvátený talianskými Benátkami, že ich doslova preniesol do Californie. Vrátane ich typickej architektúry a neodmysliteľných vodných kanálov s gondolami. Po jeho smrti ale bolo Venice pričlenené k L.A. a kompetentní zhodnotili, že by to chcelo viac ulíc, tak niektoré kanály zasypali. V oblasti však stále nejaké ostali a dodnes ich obdivujú turisti a miestni na ne nedajú dopustiť.
Spomenula som pána Kinneyho, tak nesmiem zabudnúť na najštýlovejšiu ulicu na Venice pomenovanú práve po ňom. Leží kúsok ďalej od pláže a je plná umeleckých galérií a trendy dizajnérskych obchodíkov. Nákupný raj pre všetkých, ktorí hľadajú originálne oblečenie a doplnky. Dokážem tu stráviť celé hodiny a nikdy nemám dosť. Milujem túto ulicu! Aj pre jej milé kaviarničky a reštaurácie, ktoré sa večer menia na cluby a bary s hlasnou tanečnou hudbou a fajnovými miešanými koktejlmi. Kto ale nemá čas na vysedávanie v reštauráciách a chce si vziať len niečo rýchle pod zub do ruky, na Boardwalku nájde kopec stánkov s jedlom. Určite odporúčam indiu Bombay na Westminister Ave od pravého Inda, ktorý má taký cool prízvuk, že budete mať čo robiť, aby ste mu vôbec porozumeli, no varí dokonale. A hneď oproti v Zelda’s robia zase nenormálne chutné mini donuty. Sú také dobré, že nestihnete prejsť ani po pláži k vode a už bude celé vrecko fuč :-)
Cestou ešte zaručene natrafíte na najvýraznejšiu postavičku promenády Harryho Perryho. Objavil sa hádam vo všetkých dokumentoch, ktoré boli o Venice Beach natočené. S turbanom na hlave, farebnou gitarou, ktorou robí hluk kde sa pohne a na kolieskových korčuliach ho určite neprehliadnete. Ak mu podľahnete, tak ako my, neodídete bez jeho CD-čka (ktoré, popravde, za veľa nestojí, ale sranda musí byť) a trička s jeho podobizňou. Alebo vás môžu pristaviť mladí ľudia oblečení v zelených mundúroch a pozvať k tzv. Green Doctorovi. A čo sa u takého Green Doktora deje? Po zvážení vašej diagnózy a prehliadke vám môže predpísať užívanie marihuany. Samozrejme, na lekárske účely. Mali by ste však byť rezidentom Californie, alebo to aspoň dôveryhodne tvrdiť. Jej predaj a fajčenie je totiž v Californii legálne. A ku koloritu hipisáckej Venice Beach nejaký ten opar trávy predsa patrí. To mi pripomína strašne milú otázku mojej mamy, keď sme sa tak prechádzali popri pláži: „Oni sú všetci zhúlení?“ Obhliadnuc sa vôkol a vidiac všetkých tých excentrických ľudí som sa zmohla len na: „Nie maminka, určite nie úplne všetci.“ :-)
Do večera potom ešte môžete sledovať tanečníkov, komikov, artistov, muzikantov a kadejakých iných umelcov, ktorí sa predvádzajú na Boardwalku. Toto je ich raj. Od nepamäti sa práve tu stretávali kreatívni umelci, extroverti, ktorí túžia po potlesku a pozornosti. A nesmieme zabudnúť, že sa nachádzame len kúsok od Hollywoodu, takže tí šťastnejší zavše padnú do oka nejakému producentovi a objavia sa v televíznej show či rovno vo filme. Filmárske štáby Venice milujú, svedčí o tom nemálo filmov, ktoré sa tu natáčali. Za všetky spomeniem aspoň American History X, či seriál Californication. Red Hot Chili Peppers zase na streche jednej z miestnych budov natočili videoklip k skladbe The Adventures of Rain Dance Maggie.
Toto voľnomyšlienkárske prostredie, kde naozaj nikto na nikoho nepozerá cez prsty pre jeho crazy outfit, kérky, piercingy všemožne na tele či pre mňa za mňa aj zelené vlasy, pritiahlo aj nemálo celebritných obyvateľov. Patrili k nim, prípadne stále patria, hollywoodske hviezdy ako Julia Roberts, Kate Beckinsale, Nicolas Cage, Robert Downey Jr., Viggo Mortensenči Zach Galifianakis. Taktiež muzikanti Sting, John Frusciante, ale aj Fiona Apple. Aj taký Jim Morrison žil nejaký čas na Venice a práve počas toho obdobia stretol Raya Manzareka, s ktorým založili legendárnu kapelu The Doors.
Venice Beach pritiahne ročne asi milión turistov. Aj keď možno nie je typickou oddychovou destináciou, je preplnená, je turistická, rušná aj hlučná... aj tak je dokonalá! Je rôznorodá, tolerantná, štýlová, jedinečná, priateľská, farebná... neustále sa tu niečo deje a nasajete tu toľko pozitívnej energie a ovplyvní vás v toľkých smeroch, až vám to môže zmeniť život. A možno vás, rovnako ako mňa, prinúti neustále sa na toto čarovné miesto vracať.
TraFaM
foto: môj archív
Magazín EMMA uverejnil tento môj cestopis v mierne upravenej verzii vo svojom aprílovom (2016) čísle:
