• Anna Onderková

Môj roadtrip po Kalifornii

Spievajú o nej Beach Boys, Led Zeppelin, R.E.M., U2 či Katy Perry. O mieste, kde vás osudová láska, bláznivé dobrodružstvo a nečakaná sláva môžu postretnúť za každým rohom. Taká je Kalifornia.

Tiež som sa pred časom vybrala na západné pobrežie USA splniť si svoj kalifornský sen. Nie, nie ten o hviezdnej kariére. Ale o dobrodružstve na štyroch kolesách brázdiac široké bulváre Los Angeles, strmé kopce San Francisca a nekonečné púštne cesty vnútrozemia.


Mesto anjelov

Plná očakávaní a s príjemnou nervozitou v žalúdku som pristávala na letisku v meste anjelov, tešiac sa na najbližšie štyri týždne pod kalifornským slnkom. Príjemným, hrejivým, ktorého lúče sa však nijako neodzrkadlili na teplote Tichého oceánu. Ten bol studený až mi kosti lámalo, či som sa doň skúsila namočiť na slávnej Venice Beach, v Malibu, alebo Santa Monice. A to bolo obdobie vrcholiaceho leta. Pláže boli napriek tomu plné ľudí. Krásnych, štýlových a vyšportovaných. L.A. je skutočne mestom, kde všetci túžia vyzerať dobre. Veď čo ak pri bicyklovaní, vo fitku, či opaľovaní sa na pláži stretnú svoje životné šťastie v podobe filmového, hudobného či reklamného agenta, ktorý im ponúkne job snov? Široké biele úsmevy z dielne špičkových stomatológov, nosy a prsia od renomovaných plastických chirurgov a oblečenie vychytených dizajnérov. Keď sa zadarí, možno to prinesie ovocie v podobe hviezdičky na hollywoodskom chodníku slávy. Vedeli ste, že ich je na ňom už vyše 2500? Chodník s menami filmových či hudobných osobností, režisérov, producentov i moderátorov, dokonca aj kreslených postavičiek, je tu od roku 1960 a úplne prvú hviezdu si vyslúžil filmár Stanley Kramer. Mylne sa roky tradovalo, že prvenstvo patrí herečke Joanne Woodward, keďže bola prvá, ktorá so svojou hviezdou oficiálne pózovala fotografom.


Povinná jazda

Vynechať som pri svojej prvej návšteve nemohla ani slávny nápis Hollywood a fotku pod ním som si neodpustila ani pri žiadnej z mojich ďalších návštev Los Angeles. Je to už taká moja tradícia. Vraví sa, že v L.A. ste bez auta ako stratení. Málokto vie, že v meste premáva aj metro a mestská doprava je dosť v pohode, no vychutnávať si jazdu po legendárnom Sunset Boulevard, Beverly Hills či Melrose Avenue v aute s vypeckovanými Beach Boys z rádia má tú pravú kalifornskú atmosféru. Po návšteve hlavných turistických spotov, basketbalového zápasu LA Lakers v Staples Centre s Markom Wahlbergom a Denzelom Washingtonom len pár sedadiel odo mňa a pár nociach strávených v rockových kluboch na Sunset Strip-e bol čas opustiť túto továreň na sny a posunúť sa ďalej na juh. Smer San Diego.


Coronado a Marilyn Monroe

Cestou ale ešte jednodňová zastávka v Anahaime. Prečo? Lebo Disneyland! Či už máte decká, ktorým chcete splniť sen o kreslených postavičkách z ich obľúbených rozprávok v životnej veľkosti, alebo, ako ja, dospelák s dušou večného dieťaťa, bežte sem. Deň strávený v rozprávkovom svete nemôže byť predsa na škodu.

Ak mám byť úprimná, zo San Diega mi dodnes utkveli v pamäti len veľký visutý most, po ktorom som do mesta prichádzala a Coronado Beach s legendárnym plážovým hotelom, ktorý sa objavil aj vo filme Niekto to rád horúce. Časy svojej najväčšej slávy si užil v 50. rokoch, keď tu počas filmovačky pobehovala Marilyn Monroe, no celkom úspešne z toho hotel ťaží dodnes. Mesto má celkom inú atmosféru než Los Angeles, z ktorého som prichádzala. Menej uponáhľanú. A tým, že sa nachádza celkom na juhu Kalifornie, až takmer pri hranici, stretnete tu mnoho prisťahovalcov z Mexika. Ich temperament a skvelá kuchyňa sa za tie roky podpísali na kolorite mesta.


Welcome to Tijuana

Ak zatúžite po ešte väčšej exotike, dobrodružstve a možno aj štipke adrenalínu, vyberte sa zo San Diega do mexickej Tijuany. Tiež som tak, napriek varovaniam niekoľkých mojich známych, spravila. „Veď len na jeden deň,“ presviedčala som ich, keď mi dookola opakovali, ako je Tijuana neslávne známa vojnami medzi drogovými kartelmi, či stovkami zmiznutých ľudí ročne, turistov nevynímajúc. Ale na druhej strane aj lacnou tequilou, pravým burritos, tacos, či quesadillami a tanečnými klubmi, kam si chodievajú mladí Američania vyraziť z kopýtka. K San Ysidro, jednej z najvyťaženejších hraníc na svete, ktorou denne prejde až 300 tisíc ľudí, sme prišli naším prenajatým autom. No na odporúčanie recepčného z hotela, ktorému som pre istotu oznámila, kam vyrážame a že ak by sme sa do polnoci nevrátili, nech zalarmuje políciu, sme auto odparkovali pred hranicou a cez ňu šli radšej po vlastných. Pri pohľade na kolónu áut v rade som túto jeho radu veľmi ocenila. Na druhej strane sme boli v priebehu pár minút a za pár ďalších už popíjali Coronu na pešej zóne Santiago Argüello v centre mesta. Počúvali miestnych mariachi, aj odolali pár kšeftárom ponúkajúcich ilegálne lieky, pančovaný alkohol a ľahké drogy. Najväčším biznisom pre miestne kartely je pašovanie drog, liečiv, zbraní i ľudí cez mexicko-americkú hranicu. A vraj ani prestrelky tu nie sú až také ojedinelé. Preto vravím, že do Tijuany sa vyberte, len ak skutočne túžite po troche adrenalínu, no zároveň máte dosť rozumu na to, aby ste tu nevyviedli nejakú hlúposť, ktorou si zbytočne pokazíte výlet. Vráťme sa ale z tejto malej odbočky späť do Kalifornie.


Legendárna Route 66

Namiesto po pobreží sme sa na sever Kalifornie vybrali cez vnútrozemie. Náš roadtrip pokračoval podľa plánu, auto z požičovne, pre istotu so všetkými možnými poisteniami, pre každý prípad, fičalo bezproblémovo. Dokonca sa nám doň ani nepodarilo natankovať benzín namiesto dieselu ako tomu bolo pred pár rokmi v Austrálii. Pre pravý americký pocit sme častokrát schádzali z diaľnice a šoférovali radšej po slávnej Route 66, ktorá prechádza 9 americkými štátmi. Na západnom pobreží začína pri pláži v Santa Monica a na východe končí v Chicagu. Výhodou je, že všade popri ceste natrafíte na typické malé motely, kde môžete prespať. Väčšina z nich vyzerá presne ako z filmov. Podivín recepčný, kamionisti fajčiaci cigarety v motelovej reštike a riadne zatuchnuté izby. Čo vám poviem, aj taká je Amerika mimo hlavných turistických trás. Bavil ma vyprahnutý Národný park Joshua Tree, aj niekoľkohodinové (našťastie úspešné) hľadanie ikonického kostola z filmu Kill Bill na nekonečnej planine pri meste Lancaster severne od L.A. Tiež náhodne objavené múzeum mapujúce históriu Route 66. Aj kovbojské mestečko Calico, ktorému všetci hovoria mesto duchov. V minulosti tu ťažili striebro a aj mňa ho naučili ryžovať ako v časoch zlatej, teda vlastne striebornej, americkej horúčky. Ooooch a nezabudnuteľný nočný príchod do vysvieteného Las Vegas – ďalšej mimokalifornskej, no napriek tomu povinnej, zastávky na tomto roadtripe. Vegas leží neďaleho hranice medzi Kaliforniou a Nevadou a poviem vám, to mesto treba zažiť! Ubytovať sa v jednom z tých megalomanských hotelov, vidieť niektorú z výpravných hudobných a tanečných show, ktoré sa tu každý večer konajú a áno, aj oplieskať pár dolárov v kasíne. Prípadne sa stať za noc milionárom. To sa, žiaľ, mne nepodarilo. Kým som stihla minúť všetky prachy v rulete, presunuli sme sa radšej cez malé mestečko Bakersfield do San Francisca.


Po stopách hnutia hippies

Totálne som sa zamilovala do tých ich električiek, ktoré jazdia hore a dole kopcami. A do klubovej scény, ktorá má v San Fran dlhú históriu. Hnutie hippies má svoje korene v tomto meste, tvorili tu legendy ako Janis Joplin, Jimi Hendrix. A práve v San Franciscu sa počas Leta lásky v 1967 zišli desaťtisíce hipíkov, aby deklarovali myšlienky slobody, voľnej lásky a farebných kvetov vo vlasoch. Hudobné legendy neboli jedinými, kto preslávil toto mesto. Tiež mafiáni, z ktorých väčšina, vrátane obávaného Al Caponeho, skončila v najstráženejšom väzení Alcatraz na ostrove uprostred Kalifornského zálivu, odkiaľ sa vraj nikdy nikomu nepodarilo ujsť. Dnes sa tam môžete dopraviť niektorou z mnohých výletných lodí, absolvovať prehliadku celého areálu vrátane ciel, v ktorých sedeli títo obávaní mafiáni. Okrem toho budete mať odtiaľto krásny výhľad na panorámu San Francisca. K známemu červenému mostu Golden Gate som absolvovala cestu počas všetkých dní, čo som tu strávila. Tak veľmi som túžila po dokonalom zábere tohto, do roku 1964 najdlhšieho visutého mosta na svete, no zakaždým bol ponorený do takej hmly, že ho bolo sotva vidieť. Až v posledný deň sa mi konečne podarilo vychytiť pekné počasie a hmla na chvíľu ustúpila. Odísť z mesta bez fotky tejto ikony? To v žiadnom prípade! A dám vám aj jeden tip, čo určite ochutnať, ak zavítate do miestneho prístavu na Pier 39. Najlepšie mini šišky v stánku Trish’s Mini Donuts. Ak aj náhodou nie ste na sladké, choďte do toho a vyskúšajte. Znie to možno bláznivo, ale vždy pri spomienke na San Francisco sa mi vybaví ich super chuť.


Cesta do cieľa

Ostávalo posledných pár dní na to, aby som sa vrátila späť do Los Angeles, kde bolo potrebné odovzdať auto a odkiaľ som odlietala späť domov. Ako som ich využila? Parádnou, priam vyhliadkovou, cestou po pobreží smerom na juh. So zastávkou v Santa Cruz, rozkošnom prímorskom mestečku s promenádou pri pláži a lunaparkom ako z typických amerických filmov. A poslednou zastávkou v Santa Barbare, na takzvanej „Americkej riviére“, obľúbenej dovolenkovej destinácii nielen „bežných“ Kalifornčanov, ale aj celebrít ako Kevin Costner, Tom Cruise či Jennifer Lopez, ktorí tu vlastnia svoje vily. Ani sa im nečudujem, tiež by som si tu pokojne jednu zaobstarala mať ich bankové konto. Miestne pláže sú totiž úplne parádnea ulice plné štýlových butikov, reštaurácii a barov. A tak, ako my chodíme na dovolenku do Chorvátska, Američania do Santa Barbary.

Počítadlo na palubnej doske auta ukazovalo prejdených v prepočte z míľ takmer 2500 kilometrov. Za 4 týždne to možno nie je veľa, no ak sa nechcete plašiť a v každom navštívenom meste nasať atmosféru, zažiť a užiť si to naj, čo ponúka, vravím si, že to bol ideálny itinerár. A na podobný roadtrip autom po Amerike by som sa vydala kedykoľvek opäť. A čo vy?


TraFaM

Foto: Anna Onderková, Ivan Tásler


Tento môj článok bol uverejnený tiež vo februárovom (2020) čísle magazínu EVITA.