Koncom roka 2018 zverejnilo vydavateľstvo Lonely Planet zoznam destinácií, ktoré sa zaručene oplatí navštíviť v roku 2019. A viete, ktorá skončila na prvom mieste? Moja milovaná Srí Lanka! Ostrov lahodných čajov, krásnych pláží, posvätných hôr, chrámov, i nekonečných palmových húštin.
Srí Lanku som si už užila na mnoho spôsobov. Ako babskú jazdu s kamoškou, keď som si potrebovala prečistiť hlavu, načerpať energiu a túlala sa po ostrove sama, aj romanticky s manželom. A ak raz budem mať deti, nebudem váhať ani sekundu a vyrazím tam aj s nimi. Je to miesto naozaj pre všetkých. Ak si za svoju dovolenkovú destináciu vyberiete tento ostrov v Indickom oceáne, ktorý je, mimochodom, najteplejší zo všetkých a kúpanie v ňom je priam rozprávkové, máte sa na čo tešiť. Či už ste gurmán objavujúci nové exotické chute, vášnivý horský turista, milovník divokej prírody, alebo len skrátka chcete nerušene relaxovať na pláži.
Korytnačky na pláži a lev vo fľaši
Ani neviem, kde skôr začať. Ale asi pri pláži, že? Tie sú predsa hlavným cieľom všetkých dovolenkárov. Tie najznámejšie a najkrajšie sa nachádzajú južne od Colomba, ktoré pravdepodobne len prefrčíte (neskôr si povieme, že odignorovať hlavné mesto by bola možno škoda) a zakotvíte na niektorej z krásnych pláží v oblasti Bentota, Hikkaduwa, Unawatuna, prípadne celkom na juhu v Mirisse alebo Tangalle. Srílanské pláže sú typické jemným žltým pieskom a vysokánskymi palmami, ktoré ich lemujú. A nie je vôbec raritou natrafiť tu na korytnačky. V Hikkaduwe je zátoka, kam pravidelne ráno a večer priplávajú karety obrovské, na Rekawa beach pri Tangalle ich v noci môžete pozorovať, ako prichádzajú na pláž klásť vajíčka. A v Bentote ma znenazdajky jedna z nich vystrašila, keď si to šinula po pláži priamo popod moju hojdaciu sieť, kde som si sŕkala lokálne pivo Lion, ktoré tu pijú všetci. Z plážových hotelov, rezortov i tzv. homestay ubytovaní u domácich si vyberú backpackeri, aj skutočne nároční dovolenkári. Sme v Ázii, takže, samozrejme, za rozumnú cenu.
Ak cestovať, tak jednoznačne vlakom
Najjednoduchší spôsob, ako cestovať po ostrove je prenajať si auto so šoférom. Zároveň aj najdrahší. Ak však máte radi dobrodružstvo ako ja, vyskúšajte miestne vlaky. Je to zážitok na celý život. Za zhruba dve eurá za jazdu prejdete celý ostrov. Kratšie vzdialenosti aj lacnejšie. Či bude vlak poloprázdny, alebo sa budete tlačiť so stovkami spolucestujúcich, je vždy na náhode. Miestni sú však veľmi milí a ochotní. Keď ma videli stáť na stanici s kufrom a zúfalým pohľadom, že do tohto vozňa sa teda už určite nezmestím, schmatli môj kufor, mňa za ruku a narvali nás dovnútra. Ešte mi aj ponúkli nejaké to lokálne jedlo a ovocie, ktoré vo vlakoch roznášajú predavači. Nedalo sa odmietnuť, aj keď o hygiene by nejeden cudzinec zapochyboval. Mám pocit, že buď mám dobrú imunitu, žalúdok z kovu, alebo len mávame predsudky voči exotickej strave a spôsobe servírovania. Či som jedla na miestnych trhoch alebo v spomínaných vlakoch priamo z novinového papiera, v drobných reštauráciách, alebo si kúpila jedlo od predavačov na pláži, nikdy mi nič nebolo.
5000 schodov do neba
Jednoznačne najsilnejším zážitkom na Srí Lanke bol pre mňa výstup na druhú najvyššiu horu ostrova Adam’s Peak, na ktorú vedie 5000 schodov. Ide o známe pútnické miesto a tradícia vraví, že každý Srílančan by mal aspoň raz v živote vystúpiť na jej vrchol, ku chrámu, v ktorom je stopa Buddhu. Hinduisti zase veria, že ide o odtlačok nohy boha Shivu. Islamisti a kresťania zase majú za to, že tu stopu zanechal Adam, ktorého uznávajú obe tieto náboženstvá. Táto hora všetkých spája. Z basecampu v dedinke Dalhousie som vyrazila o druhej v noci, aby som stihla byť hore na úsvite. Východ slnka z Adam’s Peaku je totiž naozaj čarovný. Vždy, keď ma počas treku prepadol pocit, že už nevládzem ďalej kráčať po tých nekonečných schodoch, stačilo sa obzrieť okolo seba, na staručkých ľudí podopierajúcich sa palicami, aj ženy s bábätkami v rukách a vedela som, že to predsa musím zvládnuť aj ja.
Ak si netrúfate na veľký Adam’s Peak, jeho malá verzia, Little Adam’s Peak sa nachádza nad mestečkom Ella. Výstup trvá len zhruba hodinku a naskytne sa vám odtiaľ podobne nádherný výhľad na okolitú krajinu, vrcholky hôr či majestátnu Ella Rock osvetlenú lúčmi vychádzajúceho slnka. Žiaden návštevník Elly nemôže vynechať tiež slávny vysoký kamenný železničný most 9 Arch Bridge. Ten pochádza ešte z koloniálnej éry. Povráva sa, že v čase, keď sa mal tento 25 metrov vysoký most s 9 oblúkmi stavať, začala sa práve vojna a všetka oceľ pripravená na stavbu musela byť odvezená do Británie. Tak nakoniec most postavili výlučne z kameňa a cementu. A drží dodnes. Premávajú po ňom vlaky a je jednou z najkrajších atrakcií v okolí.
Tajomstvom opradený Buddhov zub
Fotogenickú scenériu si tiež užijete, ak sa presuniete z Elly vlakom najkrajšou vyhliadkovou železničnou trasou severnejšie do mesta Kandy. Z okna si budete vychutnávať výhľady na okolité čajovníkové polia v oblasti Nuwara Eliya, kde miestni rozpŕchnutí ako mravce v nekonečnej záplave zelene zbierajú čajové lístky, ktorých vôňu a lahodnú chuť si potom vychutnávame v slávnych cejlónskych čajoch. V Kandy, tak ako všade na Srí Lanke, narazíte na nespočetné množstvo chrámov a kaplniek. Tým najposvätnejším je Chrám Buddhovho zubu, kde je už po stáročia ukrytá táto relikvia, ktorej sa chodí klaňať a nosiť obety v podobe kvetov mnoho miestnych. Emotívna ceremónia sa koná vždy ráno a večer za zvukov hudby. Len, prosím, nečakajte naivne ako ja, že reálne ten zub aj uvidíte. Miestni mnísi na chvíľu otvoria okienko, ku ktorému sa prídete pokloniť a do nastavenej ruky im vložíte pár rupií, zahliadnete zlatom a drahými kameňmi vykladaný oltár, v ktorom je zub ukrytý. A vy len musíte veriť, že tam je. Nuž im teda dôverujem a po tomto „divadle“ si ešte obehnem ďalšie miestne pamiatky a atrakcie ako sú krásna kráľovská botanická záhrada, obrovská socha Buddhu na kopci nad mestom, centrum s koloniálnymi budovami a jazerá, na ktorých sa dá člnkovať.
Pravá divočina
Ak máte chuť zažiť autentickú divokú prírodu, vyrazte ešte viac na sever ostrova, k hore Sigiriya. Výstup na jej vrchol, k pozostatkom starovekého paláca, vám síce z vrecka vytiahne 30 dolárov, no samotný výstup na túto Leviu horu je skrátka povinnou jazdou, keď už do oblasti zavítate. Ak chcete ušetriť, oproti Sigiriyi sa čnie hora Pidurangala, z ktorej zase budete mať dokonalý výhľad práve na Sigiriyu. A okolitú džungľu, v ktorej sa ukrývajú stovky voľne žijúcich slonov, ale aj šeliem ako sú leopardy. Neodporúčam sa túlať okolím na vlastnú päsť. Prenajmite si džíp so šoférom. Miestni dobre poznajú lesné cestičky a vezmú vás na pravé divoké safari. Uvidíte celé stáda slonov, krokodíly v miestnych jazerách, exotické vtáctvo aj zvedavé a častokrát drzé opice, ktoré sa nebudú zdráhať vyskočiť vám aj rovno na hlavu. Národných parkov je na Srí Lanke hneď niekoľko a či už si vyberiete Yalu, Udawalawe, Minneriyu, Kaudullu či niektorý z ďalších, nemusíte sa obávať, že by ste minuli voľne žijúce slony, ktorých je na Srí Lanke, napriek tomu, že začínajú byť aj tu ohrozeným druhom a treba ich chrániť, stále celkom hojný počet.
Zázračná ajurvéda
Mimo rušných miest, kde neustále počuť trúbenie tuk-tukov a predavačov, ktorí na vás vykrikujú od svojich stánkov a snažia sa vám predať aj nemožné, objavíte na Srí Lanke aj úplné oázy pokoja. V horách, ale aj na odľahlých plážach, sa nachádzajú populárne ajurvédske centrá, kam zvyknú chodiť ľudia zo západného sveta načerpať stratenú energiu a zharmonizovať svoje telo aj dušu. Ide o alternatívnu medicínu, kde pomocou špeciálnej stravy, ajurvédskych procedúr ako masáže či zábaly a jogy dokážu miestni lekári doslova zázraky. Úspešne tu liečia nielen chronickú únavu, alergie či migrény, ale tiež problémy s krvným tlakom, trávením, cukrovku, a mnohým ľuďom vraj ajurvéda pomohla dokonca po ťažkých autonehodách či zotaviť sa po chemoterapii. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, aj keď ja som sa tu nebola priamo liečiť a môj pobyt v takomto centre som brala vyslovene ako oddychovú záležitosť, že lepší relax som dávno nezažila.
Rušný život v hlavnom meste
Ak si budete plánovať výlet či dovolenku na tomto zelenom ostrove, nechajte si aspoň jeden deň na prebádanie hlavného mesta, neoľutujete. Colombo sa na prvý pohľad zdá ako spleť neprehľadných a preplnených ulíc, no každým ďalším pohľadom a návštevou tohto mesta som objavovala jeho čaro. Napríklad krásny chrám Gangaramaya Temple s množstvom sôch, múzeom bohatým na historické náboženské predmety, knižnicou aj učebňami pre mníchov a posvätným stromom Bodhi. Koreň stromu vraj priniesla na Srí Lanku dcéra indického kráľa Asoka ako dar krajine za to, že prijali Buddhovo učenie. Zasadili ho tu a dodnes sa okolo neho modlia a meditujú ľudia. Alebo rozľahlý tradičný Pettah market, kde zoženiete všetko možné od látok, korenín, čaju, oblečenia, elektroniky, hodiniek, až po kuchynský riad a suveníry. Podvečer sa zájdite poprechádzať na Galle Face Green, čo je park a promenáda priamo pri mori. Obľúbené miesto na pikniky, kde šantia deti pri futbale či púšťaní šarkanov a kde v stánkoch predávajú tradičné srílanské jedlá ako placky hoppers, plnené taštičky samosas, či šošovicové koláčiky isso vadei s krevetami. V čase víkendov a sviatkov toto miesto žije ešte aj o polnoci.
Na srílanskej svadbe
Centrum mesta tvorí stará koloniálna štvrť Fort s prístavom, historickými budovami, aj modernými stavbami, ktoré sa rozrastajú čím ďalej tým viac a som presvedčená, že už o pár rokov by mohlo Colombo konkurovať mestám ako Singapur či Kuala Lumpur. Na jedlo si zájdite do Dutch Hospital. Jednej z najstarších budov v meste a bývalej nemocnice, ktorá je dnes prestavaná na námestie so štýlovými reštauráciami a kaviarňami. Práve tu som pri raňajkách, ktoré som si sem pravidelne chodievala vychutnávať, dostala od miestneho manažéra ponuku, ktorá sa neodmieta. Vraj či som už bola na pravej srílanskej svadbe. Jeho kamarátka sa vydáva, či sa nechcem prísť pozrieť. Jasné, že chcem. Už o hodinu neskôr som si kupovala spoločenské šaty a topánky a večer sa po úvodných rozpačitých krokoch, kedy som vstupovala ako jediná osoba bielej pleti do miestnosti plnej Srílančanov, nakoniec vytancovala ako jedna z nich. Damith ma zoznámil so všetkými od nevesty, ženícha, svadobných rodičov až po všetky tetušky, ujov a kamarátov. Atmosféra bola vrúcna, veselá a uvoľnená, svadobná torta obrovská a živá kapela hrala tradičné srílanské skladby. Musela som sa štípať do ruky, či sa mi to nesníva.
Podobné pozvanie sa môže pokojne prihodiť aj vám. Srílančania sú naozaj prívetiví ľudia. A prirodzene zvedaví, zaujíma ich všetko, čo sa týka západnej kultúry a nášho života. A ak sa držíte rád miestnych a nevyhľadávate za každú cenu riziko, je Srí Lanka naozaj bezpečnou krajinou. Ak nerátam tú jednu tarantulu veľkú asi ako dlaň, ktorá si lozila asi dva metre odo mňa po stene v hotelovom lobby pri Sigiriyi :)
TraFaM
Foto: Ja, Miška, Ivan a pár náhodných okoloidúcich
Článok bol uverejnený aj v januárovom (2019) čísle magazínu MADAM EVA: