top of page
Anna Onderková

Rok 2020: napriek korone som na cestách strávila viac ako tretinu roka

Turecko, Izrael, Jordánsko, Bali, Thajsko, Kambodža a Egypt. To sú krajiny, ktoré som v roku 2020 navštívila napriek tomu, že cestovanie dostalo vďaka korone poriadne na frak.

Aj keď rok 2020 ovládla korona, ktorá totálne paralizovala cestovateľský svet, ja sa na nedostatok času stráveného v zahraničí rozhodne sťažovať nemôžem. A to aj práve vďaka korone, ktorá ma na 4 mesiace neplánovane „uväznila“ v Ázii. Navyše ešte pred vypuknutím pandémie som stihla absolvovať pár skvelých ciest. V druhej polovici roka som zase trávila doma na Slovensku najdlhší čas za posledných 10 rokov. Tak mi to nedalo a aspoň na chvíľu som po dodržaní všetkých opatrení vycestovala do krajiny, ktorá bola dlho mojím snom. Dokopy som v roku 2020 absolvovala 18 letov a strávila v cudzine 142 dní. Nie zlá bilancia na to, aký rok máme za sebou :) Tak si to tu teraz pekne zosumarizujem.


TURECKO

Rok 2020 sme spoločne s Martinom privítali v tureckom Istanbule, kam sme sa vybrali stráviť Silvester a pozrieť si pamiatky. V Turecku som predtým bola iba raz a aj to len v prímorskom Beleku. Preto som sa na Istanbul tešila ako malá. Aj keď bujaré silvestrovské oslavy sa napokon nekonali, ako som od svetovej metropoly očakávala, výlet stál za to. Očarila ma slávna veľkolepá Hagia Sofia, tiež Modrá mešita aj Galatská veža, neďaleko ktorej sme bývali. Plavili sme sa loďou cez Bosporskú úžinu aj sa hodiny túlali po Grand Bazaare.

Náš istanbulský Silvester :)


IZRAEL

Rovno z Istanbulu sme preleteli do Tel Avivu, kde sme si prenajali auto a brázdili mestá. Začali sme v historickom telavivskom prístave Jaffa a potom sa presunuli priamo k bielym plážam v severnej časti mesta. Tu nás zastihli šialené dažde, ktoré spôsobili v celom meste záplavy. Stihli sme si spraviť aj výlet do križiackeho mesta Akko na severe krajiny a do Haify, ktorá je známa svojimi krásnymi bahajskými záhradami. Jasné, že sme nevynechali ani Jeruzalem, ktorý bol pre mňa absolútnou topkou v rámci cestovania v Izraeli. Múr nárekov, Chrámova hora, Chrám božieho hrobu aj Olivová hora majú neuveriteľnú atmosféru. Izraelské jedlo je úplná pecka a naučila som sa tu piť aj typickú silnú čiernu sladkú kávu.

PS: Ktorých 5 miest musíte v Jeruzaleme bezpodmienečne navštíviť sa dozviete v článku na mojom blogu TU.


JORDÁNSKO

Pozemnou hranicou sme sa z Izraela presunuli do Jordánska, kde bolo naším hlavným cieľom slávne kamenné mesto Petra. Jeden z novodobých 7 divov sveta má tento prívlastok úplne právom. Výhľad na Pokladnicu z vrcholkov okolitých skál bol neuveriteľný. Rovnako tak púšť Wadi Rum, kde sme prenocovali v glampingu. Po kolená som sa v Jordánsku namočila aj do Mŕtveho mora. Na kúpanie som si netrúfla, keďže bola veľká zima a, popravde, od čistého malo to „more“ vážne ďaleko. Na pláži sa prechádzali ovce a celkovo som si to predstavovala úplne inak. Takže trochu sklamanie. A zažila som aj hlavné mesto Ammán, ktoré je totálnou arabskou džungľou.

PS: Nocľah v púšti Wadi Rum patrí jednoznačne k najzaujímavejším ubytovaniam, aké som kedy zažila. Ktoré sú tie ďalšie sa dočítate v článku na blogu TU.


BALI

Koncom februára sme sa vybrali s Miškou a Katkou, mojimi kamoškami, na Bali. Dvojtýždňová babská jazda bola totálne mega. Veľa sme precestovali (celé Bali aj okolité ostrovy Nusa Penida a Gili Islands), veľa sa slnili, kúpali, jedli dobré jedlo a pili skvelé drinky a mali kopec srandy. Keď sa baby poberali domov na Slovensko, začínala sa práve celosvetová panika okolo korony. Mňa čakal po Bali zabookovaný mesačný jogový pobyt v Kambodži, takže rozhodovanie, či sa vrátiť rýchlo domov na Slovensko, alebo ostať v Ázii, bolo jednoduché. Ostala som. Na Bali som strávila sama ešte ďalšie dva týždne, naučila sa konečne jazdiť na skútri a potom sa pobrala ďalej... Kam? Tam, kam sa vôbec dalo v tej situácii, ktorá sa okolo korony vyostrovala stále viac.

PS: Mojich top 5 najobľúbenejších miest v mestečku Ubud v srdci Bali som spísala do článku, ktorý nájdete TU.


THAJSKO

Môj jogový kurz bol na poslednú chvíľu kvôli korone zrušený. Domov na Slovensko sa už vrátiť nedalo, respektíve bolo to veľmi komplikované. S Martinom, ktorý bol v tom čase na expedícii na Čukotke, sme si povedali, že skúsime nejako preťať naše cesty a strávime pandémiu spoločne v Ázii. Krajiny sa postupne uzatvárali a sprísňovali svoje podmienky vstupu. Tak som sa z Bali narýchlo spratala a priletela do Bangkoku. Tu som mala počkať na Martina, kým sa dostane z Ruska. Strávila som tu niečo vyše týždňa, no opatrenia začali ovládať postupne aj Thajsko. Pamiatky zatvorené, reštaurácie ponúkali jedlo len take-away, zákaz vychádzania, zavreté bary, mŕtve ulice a hrozba štátnej karantény pre cudzincov. Takmer celý čas som trávila len zavretá na hoteli. Tak som sa po dôkladnom zvažovaní rozhodla vymeniť túto krajinu na inú. Poslednú, do ktorej som sa v rámci Ázie v tom čase ako turistka vôbec vedela dostať.

PS: Celý príbeh o tom, ako korona zmenila moje cestovateľské plány a ako som uviazla v Ázii, si môžete prečítať TU.


KAMBODŽA

Napokon som do tej Kambodže predsa len odletela. Jedným z posledných lietadiel, ktoré v krajine pristáli. Dva dni po mne sem stihol doletieť aj Martin. Spolu sme sa presunuli na ostrov Koh Rong a neskôr Koh Rong Sanloem, kde sme strávili v bambusovej chatke priamo na pláži celý mesiac. Bolo to perfektné, takmer až robinsonovské dobrodružstvo. Keď nám už bolo na ostrove pridlho, presunuli sme sa späť na pevninu a precestovali mestá ako Kampot a Battambang. Mesiac sme strávili aj v Siem Reap, kde sme zažili totálne prázdny Angkor Wat a doslova sa v meste zabývali. Opatrenia v súvislosti s koronou boli v krajine minimálne, cestovať sa po nej dalo, len turistov tu bolo ako šafranu. Na záver sme strávili ešte pár dní v hlavnom meste Phnom Penh a po 3 mesiacoch sa nám konečne podarilo koncom júna z Kambodže odletieť domov na Slovensko.

PS: Zo všetkých miest v Kambodži som si najviac zamilovala koloniálny Battambang. Viac o tomto meste a čo sa v ňom oplatí vidieť a zažiť si môžete prečítať v článku na mojom blogu TU.


EGYPT

Na Slovensku som strávila 5 mesiacov bez toho, aby som vycestovala čo i len do susednej krajiny. Tak dlho vkuse som doma nebola hádam za posledných 10 rokov. Preto keď ma už začali poriadne žrať mrle, povedali sme si s Martinom, že korona-nekorona, poďme niekam, kam sa dá. Výber padol na Egypt, v ktorom som nikdy predtým nebola a do ktorého bol potrebný len PCR test. Síce to bol krátky len týždňový výlet, no opäť ma nabil energiou a cestovateľským adrenalínom, ktorý mi tak veľmi chýbal. Konečne som videla vysnívané pyramídy, dokonca bez davov turistov. Pár dní sme strávili aj v pobrežnom meste Alexandria a v Káhire sa následne motali historickými uličkami a videli nádherné miesta. To bolo na prelome novembra a decembra. Môj posledný zahraničný výlet roka 2020. A rozhodne stál za to! Ako pre mňa osobne aj celý rok, tak ho hodnotím. A to aj napriek tomu, že bol veľmi zvláštny a väčšina ľudí sa už nevie dočkať jeho konca a verí v lepší 2021. Ja taktiež. Aj keď sa vždy snažím aj v tom zlom nájsť niečo dobré. A rok 2020 mi veru veľa dobrého priniesol, takže som zaň vďačná a neľutujem ani jediný deň.

TraFaM

Foto: Archív A.O.

Comments


bottom of page