• Anna Onderková

Nový pohľad na svet


Povedala som si DOSŤ! Po 30 rokoch. A definitívne po tohtoročnom Grape, kde som sa po noci strávenej v stane pokúšala takmer hodinu nasadiť si šošovky. A aj tak som sa s nimi necítila komfortne ako kedysi... Začala som pátrať prečo.

Odkedy si pamätám som mala zlý zrak. Na pieskovisku som bola vždy „okuliarnik indický“ a bola som ním až asi do 18-tky, kedy som vymenila dioptrické okuliare za šošovky. Nosila som ich takmer denne, celé tie roky... veď sú praktické, neviditeľné, skrátka milión výhod. Lenže posledné mesiace mi už aj tie vadili. Čoraz ťažšie sa mi nasadzovali, svrbeli ma v očiach a ani som už cez ne nevidela tak ostro, ako by som mala. Vraj preto, že nosiť ich toľké roky (v mojom prípade 15!!) si časom vypýta svoju daň, bolo mi vysvetlené na očnej klinike.

Jedna z mojich posledných fotiek s okuliarmi

Prišiel čas sa rozhodnúť

Na klinike, kam som sa teda po 2 rokoch vrátila. Priznávam, ja som tam už bola na vyšetrení a zaujímala som sa o možnosti, ako sa mojich dioptrií zbaviť. Ale predstava, že oči a celkovo zrak sú pre mňa, moju prácu, pre život absolútne nevyhnutné (to vlastne asi pre každého) a že by sa mohlo niečo stať a ja o to prídem... Hej, bála som sa. Šialene. Odišla som vtedy z vyšetrenia a viac sa neozvala. Ale pritom mi to stále vŕtalo v hlave. Vraj som vhodný pacient na laserovú operáciu. Vraj je to bezbolestné. Vraj riziko je minimálne, ba priam žiadne. Vraj mi to zmení život.

A v hlave mi bežalo ďalších x mojich osobných „vraj“:

  • (Vraj) budem môcť konečne plávať v mori s otvorenými očami bez potápačských okuliarov.

  • (Vraj) už nebudem musieť zháňať roztok na šošovky o polnoci v Kambodži, lebo som zistila, že sa mi minul.

  • (Vraj) sa zobudím po prežúrovanej noci a nebudem mať chuť vyškrabať si oči, lebo som si z nich pred spaním zabudla vybrať šošovky (komu sa to stalo vie, aký je to hnusný pocit, keď neviete ani rozlepiť oko, doslova!).

  • (Vraj) nebudem musieť odpovedať na otázky, ako som si dokázala poradiť so šošovkami v indickom nočnom vlaku, ako preboha som si ich pred spaním vyberala a ráno nasadzovala (čo vám poviem, dezinfekčné mydlá, gély, obrúsky... bez toho sa nepohnete ani na krok).

  • (Vraj) ušetrím. Teda nie vraj. Naozaj. Toľko peňazí, čo som za tie roky vrazila do okuliarov a hlavne do šošoviek a roztokov, to som mohla mať hádam už aj 2 laserové operácie očí za sebou.

  • a tak ďalej...

Tak som sa rozhodla. Vrátila som sa do Neovízie, kde si ma, na(ne)šťastie pamätali... „Tak čo, už ste sa rozhodli, či nám opäť zdupkáte?“ pýtali sa ma a ja, odhodlaná viac než kedykoľvek predtým, som si nechala opäť všetko podrobne vysvetliť.

A nedalo by sa len jedno očko?

Viete, pre istotu... a keď bude všetko OK, tak potom si dám aj druhé. Vysvetlili mi, že je to hlúposť, že to takto nefunguje. Veľký rozdiel v dioptriách (jedno oko zoperované, druhé s dioptriou) by mi vraj spôsoboval bolesti hlavy. A každá operácia, aj táto, je istý zásah do organizmu, načo to podstupovať dvakrát? „Takto to budete mať jedným šmahol ruky/laseru vybavené komplet.“ Tak som napokon súhlasila. Tiež by som asi nepresviedčala právnika, že ovládam zákony lepšie než on, ani elektrikára, že tú elektroinštaláciu natiahnem lepšie, tak sa nebudem doťahovať ani s lekárom predsa. Vedia čo robia. A sú tu fakt špičkoví. Odbornosťou, technickým vybavením, aj prístupom.

Po asi 2-hodinovom dôkladnom vyšetrení, kedy mi premeriavali dioptrie, vnútroočný tlak, čítala som písmenká (dokelu, predposledný riadok už nie je L O N P V E T ako u mojej očnej z detstva... áno, vedela som ho naspamäť a pamätám si ho dodnes! :-)), rozkvapkali mi tiež oči špeciálnymi kvapkami, po ktorých som mala zreničky ako lemur a neviem čo všetko možné ešte na špeciálnych prístrojoch, som sa dostala do ordinácie MUDr. Adriany Smorádkovej. Toto by som asi nemala prezrádzať, ale je tiež veľká cestovateľka, tak polovicu času stráveného v ordinácii sme riešili letenky, ktorá z nás kde vycestovala naposledy, kam sa najbližšie chystáme, aj rizikové oblasti postihované tajfúnmi, ktorým sa radšej vyhnúť na cestách. Špičková odborníčka vo svojom odbore, ktorá je navyše strašne milá a je sa s ňou o čom baviť aj mimo femtosekundového laseru, ablačných profilov či aberometrie. Netušíte o čom píšem, že? Ani ja. Tieto výrazy som si našla v informačných materiáloch k operácii, čo mi dali. Počas vyšetrení a konzultácií sa so mnou bavili ako s normálnym bežným človekom bez lekárskeho vzdelania, kde mi vysvetľovali priebeh operácie názorne a doslova ako pre laika. Všetkému som pochopila. Zhrniem vám to? Tak po mojom...

Ako by som vám to... skúsim vlastnými slovami!

Oči vám znecitlivia kvapkami asi pol hodinku pred zákrokom. Ľahnete si pod femtosekundový laser. Ten vám na povrchu oka vytvorí ochranný flap (predstavte si to ako takú tenučkú lamelu) so špeciálnym „zámkovým“ okrajom. V druhom kroku ho jemne „odchlípia“ trochu na bok, aby mohli ďalším laserom – excimerovým, laserovať dioptrie pod ním. Trvá to pár sekúnd (závisí od veľkosti dioptrií, ja som mala -2 a -4,25 a trvalo to asi 20 a druhé oko 30 sek.) Následne sa flap „zaklopí“, zámok na jeho okraji sa uzamkne a je hotovo. A hlavne bezpečne. Povrch vašej rohovky tak ostane neporušený. Ten by sa nemal „zbrusovať“, ako to robia na niektorých klinikách podľa akýchsi zastaraných metód. Jednak je potom jej hojenie zbytočne bolestivé a za druhé, už nikdy nebudete mať rohovku ako predtým, deformuje sa, môže zjazvieť a časom spôsobuje iné ochorenia očí ako sivý či zelený zákal a pod. Takže tu pri metóde NeoLASIK HD, ktorú odporučili aj mne, ostáva rohovka pekne nepoškodená.

Asi pol hodinku si poležíte v relaxačnej miestnosti a idete domov. Hotofka. Pre odborný výklad sa objednajte v Neovízii na vstupné vyšetrenie, tam vám to všetko povedia tak detailne, že budete pozerať s otvorenými ústami. A po operácii budete tiež pozerať s otvorenými ústami, ale preto, že zrazu uvidíte ostro, resp. ako ja hovorím, že aj za roh ;-)

Červené svetielka a divný zápach

3 dni pred operáciou som už nemala nosiť šošovky. Ani si maľovať oči. Pre prípad, že by som bola noc pred operáciou príliš nervózna a nemohla zaspať, mi dali Lexaurin. Ale ja som nervózna vôbec nebola. Vravím si, že si ho odložím na horšie časy, v dobe rozvodu, rekonštrukcie bytu, stáleho pracovného nasadenia a plánovania kadejakých ciest sa ešte raz zíde :-) Ráno som sadla pekne do taxíka a odviezla sa do Petržalky. Typické ranné zápchy, meškala som "len" asi 10 minút. Na operáciu, čo vám poviem, celá ja. Ale nikto mi nepovedal ani mäkké f, žiadna výčitka, keď som sa ospravedlňovala. Navliekli ma do zelených operačných hábov a nasledoval proces, ktorý som vám opísala už vyššie. Niekoľkokrát mi kvapli umŕtvováky do očí, doktorka si so mnou ešte raz prešla komplet celý priebeh operácie a pri plnom vedomí som si ľahla pod laser (femtosekundový). Neskôr ma presunuli pod druhý (excimerový), celý čas sme komunikovali, vôbec nič ma nebolelo, ani s príkazom nehýbať sa som na vlastné prekvapenie nemala problém. Lebo ja som typ, čo sa stále ošíva. Ale tu som poslúchala na povel. Aj keď som vedela, že ak by som sa náhodou pohla, alebo z akéhokoľvek dôvodu vybočila zo zamerania laseru, ten by sa okamžite sám vypol, nastavili by ma znova a pokračovalo by sa v operácii. Asi preto som bola celkom pokojná. Vnímala som len červené svetielka a divný zápach spáleniny, na ktorý ma vopred upozornili. Bože, mne sa pálilo oko... teda dioptrie. Všeho všudy som na operačke strávila asi 15 minút. Aj s fotkou s MUDr. Smorádkovou na záver.

Zázrak, je to zázrak!

Pri odchode mi nabalili kvapky do očí aj s inštrukciami, ako často si ich kvapkať. Aj liek proti bolesti, lebo vraj ju budem pár hodín po zákroku cítiť v očiach. Slnečné okuliare mám nosiť vždy vo vonkajšom prostredí aspoň 2 týždne po operácii. V interiéri nemusím. Tak som teda nasadila slnečné brejle a nasadla ku kamoške do auta, čo ma prišla vyzdvihnúť. Dali sme si u mňa ešte kávičku a potom, keď začali odchádzať umŕtvováky, prišla taká rezavá bolesť v očiach. Asi mám ale prah bolesti posunutý, lebo aj tabletku na bolesť som si ušetrila, nebolo to tak neznesiteľné. Ideálne je vraj pospať si, tak som teda poslúchla a keď som sa po asi 3-4 hodinách zobudila, stal sa zázrak! Ja som videla! Vážne! Už v ten večer, čo ma operovali, som videla. Bez šošoviek. A ostro. Aj rezavá bolesť ustúpila. Pri tejto NeoLASIK HD metóde máte dovolené už v deň operácie pozerať sa do mobilu či na telku. Telku nemám, ale mobil som žhavila o sto šesť, ako som dávala všetkým blízkym vedieť tú veľkú novinu. A potom som si sadla na parapetu a asi pol hodinu sa pozerala na mesiac. A usmievala sa, lebo už to nebola len rozmazaná svietiaca guľa na oblohe, ale mal tvar a bol krajší než kedykoľvek predtým. Ja viem, že teraz asi zniem psycho, ale ten pocit, keď máte celý život všetko rozmazané (bez okuliarov a šošoviek) a zrazu ich nemáte a vidíte ostro... to nie je maličkosť. To je veľká vec. Pochopia asi len tí, čo riešia problémy so zrakom.

Už som aj zabudla aké je to mať nalíčené oči

Na ďalší deň som si to ráno sama odšoférovala na kliniku na pooperačnú kontrolu. Fakt SAMA! A mojou najväčšou zábavkou bolo čítať si nápisy na billboardoch pri ceste a ŠPZ-tky ostatných áut. A merať v hlave vzdialenosti, odkiaľ už dokážem zreteľne čítať písmenká a čísla. Na kontrole mi vybrali ochranné (nedioptrické) šošovky, ktoré mi po operácii nasadili. Skontrolovali, premerali, vraj je všetko v poriadku a čaká ma asi tak 2-mesačná „liečba“, kedy sa zrak absolútne ustáli. Ale nie, nie je to liečba v štýle: budete doma zavretá v tme, s minimom pohybu, s audioknihami... Lebo presne to mi písal jeden kamarát, tiež dlhé roky bojujúci s dioptriami a odhodlávajúci sa na operáciu. Vraj: „Koľko audiokníh si si už vypočula, aby ti nedrblo z tej tmy, v ktorej teraz musíš žiť?“ Vravím mu, že ani jednu.

Normálne som už deň po operácii fungovala, necítila som žiadnu bolesť, šoférovala som. Priznávam, keď nastalo šero a začalo sa stmievať, chvíľu zraku trvalo, kým sa prispôsobil a šoférovala som ešte o niečo opatrnejšie než obvykle. Skrátka rátajte s tým, že sa po operácii pár dní bude zrak trochu dlhšie prispôsobovať zmeneným svetelným podmienkam. Myslím ale, že nič abnormálne.

2 dni po operácii som mala naplánovanú pracovnú cestu. V rámci nej som mala absolvovať aj let lietadlom. Pýtala som sa lekárky, či mám tú cestu zrušiť. „Nie, ak sa budete cítiť dobre, určite choďte a užite si nový pohľad na svet.“ Tak som šla, pravidelne si 5x denne kvapkala kvapky do očí, absolvovala aj let, užila si nenormálne výhľady, aj zažila kopec srandy, spoznala nových ľudí a krásne miesta a chvíľami normálne zabúdala, že som len 2 dni predtým absolvovala operáciu. (Na aký trip som sa vydala už 2 dni po operácii si môžete prečítať TU )

Od operácie ubehol presne mesiac a ja som si úplne odvykla líčiť oči. Neodporúča sa to aspoň pár týždňov, aby ste si ich pri odličovaní nešúchali, ani aby vám do nich nenapadali kúsočky make-upu. Výzvu som len pripravila vizážistkám v telke, kam som šla na rozhovor asi 2 týždne po operácii rozprávať o cestovaní po Ukrajine. Trochu som sa bála, či mi nepovedia, že musím mať make-up. Ale boli úplne v pohode. Nedá sa? - Netreba. V rannej show som síce na kamere mala oči malé ako krtko, ale, našťastie, dôležitejšie bolo čo hovorím, nie ako vyzerám.

Po mesiaci som sa vrátila aj k cvičeniu powerjogy. Namáhavejšie športy, kde je potrebná aj nejaká tá sila a kde namáhate viac svaly a robíte aj rôzne predklony (čo powerjoga je) sa odporúčajú až po tých 4 týždňoch, s ľahšou fyzickou aktivitou môžete začať už po 2 týždňoch (v závislosti od typu laserovej operácie). Len pozor na tie oči, nemusíte hneď riskovať, že vás trafí do tváre lopta pri futbale, hej!

Vtipné je, že ešte aj 2 týždne po operácii som sa večer pred spaním vybrala do kúpeľne s tým že „idem si vybrať šošovky“. Zvyk je železná košeľa a ja som tú svoju nosila 15 rokov... a zrazu stojím pred zrkadlom a vravím si: „veď ty nemáš šošovky!!!“

Po mesiaci...

Pred pár dňami som bola v NeoVízii na kontrole. Po mesiaci, nech skontrolujú, či je všetko OK. Jasné, že ma odhalili hneď vo dverách, že to trochu preháňam so sedením za počítačom... Ale tak je to môj job a nenajala som si ešte osobného pisára, ktorému budem len diktovať a on bude písať články za mňa. Takže áno, oči sa liečia dobre, ale tá mierna únava a slabé začervenanie v nich, ktoré pociťujem občas ku večeru, sú spôsobené práve hodinami civenia na monitor. Keďže doktorka dobre chápe, že je pre mňa ťažké to obmedziť, dostala som trošku iné kvapky a musela sľúbiť, že si budem častejšie robiť prestávky. A je to naozaj tak, keď sú dni, ako napríklad uplynulý víkend, kedy som si dala od počítača pauzu, necítila som vôbec sucho v očiach a videla ako jastrab cez celý štadión O. Nepelu až na sexi šediny Erosa Ramazzottiho na koncerte. Keď je deň ako dnešný, že ma tlačia tri deadliny a ja nestíham, musím si skrátka len viac zvlhčovať rohovku. Celkom ľahká rovnica... Do mesiaca, ak budem dodržiavať zásady (a to teda keď som dodržala zákaz líčenia očí na mesiac, tak dodržím hocičo), poctivo kvapkať a menej sedieť pri počítači, zrak sa úplne ustáli a oči 100% zahoja. Už teraz je to ale úplne iný pocit otvoriť ráno oči a vidieť! A na najbližšiu cestu si nemusieť baliť šošovky a roztok na ne a tŕpnuť, či sa mi (zase) nevyleje celý v kufri.

PS: viem, že vás to bude zaujímať, takže jedna z hlavných info, ktorá ešte neodznela - takáto operácia stojí necelých 2000 eur (za obe oči dokopy) a dostanete k nej aj takýto certifikát na doživotnú „záruku“. Koľko ste už investovali za tie roky do šošoviek a okuliarov? Viac než je cena operácie? Lebo ja určite áno.

TraFaM

Foto: archív autorky