• Anna Onderková

EKO cestovanie

Ekológia - v posledných rokoch tak často skloňované slovo. Pre niekoho trend, pre iného životný štýl, pre ďalších zbytočnosť či nedosiahnuteľná méta. Eko móda, vegan kozmetika, bio potraviny... no ako byť šetrný k prírode pri cestovaní? A dá sa to vôbec?

Eko v doprave

Sedím na letisku v Kuala Lumpur a s výčitkami svedomia čakám na ďalší let do Denpasaru. Prečo s výčitkami? Lebo nech sa snažím ako chcem, nedarí sa mi žiť tak eko, ako by som chcela.

Cestovanie je nie len moje hobby, životný štýl, ale aj súčasť mojej práce a práve lietadlá sú všetkými ekologickými aktivistami, s Gretou na čele, vraj tým najväčším zlom. Ja viem. No do Japonska či na Srí Lanku sa na bicykli nedostanem. Čo však môžem spraviť pre to, aby som aspoň znížila svoju uhlíkovú stopu? Lietať menej – to by šlo. Cestovať viac do krajín, kde sa dá dostať napríklad vlakom – aj to by šlo. Alebo tráviť viac času cestovaním po Slovensku a objavovať krásy domoviny, ideálne nie autom – taktiež možnosť. No občas je letieť nevyhnutné. Keďže najviac ovzdušie znečisťujúcich karbónových emisií vzniká práve pri vzlietaní a pristávaní, pomôže aj výber priamych letov namiesto troch-štyroch medzipristátí. O to sa snažím vždy, keď mi to situácia a rozpočet dovolia. Predsa len, výrazne to skracuje aj čas, ktorý treba častokrát len pretrpieť v letiskových halách a predlžuje čas v destinácii, kam máme namierené. A to je dobrý dôvod, nie? Zároveň sa snažím v cudzine čo najviac presúvať miestnou hromadnou dopravou – vlakmi, autobusmi, kde sa emisie aspoň rozrátajú na viacero ľudí za cestu. Zároveň sú dobrým a zároveň ekologickým nápadom tzv. e-lístky či e-vstupenky, ktoré si vieme stiahnuť do mobilu a nie je nutné tlačiť množstvo papiera. S takýmito lístkami, kde vám načítajú kód cestujem lietadlom, preukážem sa na hoteli, alebo na rôznych turistických atrakciách či podujatiach. Ročne som takto schopná ušetriť aj pol kilogramu papiera, ktorý by aj tak v konečnom dôsledku skončil v odpade. A  môžem len dúfať, že aspoň v separovanom.

Eko v ubytovaní

Tak už som ubytovaná v rezorte či na hoteli. Čo môžem spraviť pre životné prostredie tu? Asi vám nepoviem žiadnu novinku, že aj zodpovedným zhasínaním svetiel či vypínaním klimatizácie, keď práve netrávime čas v izbe, aspoň málom prispejeme. Už takmer každý hotel, ktorý som v posledných rokoch navštívila, žiadal návštevníkov o šetrné míňanie vody. Naozaj potrebujeme mať každý deň vymenené uteráky a osušky? Som presvedčená, že vo väčšine prípadov sme schopní ich použiť aj viackrát, no nie? Ak ich necháte visieť na vešiaku, dávate tak upratovaciemu personálu najavo, že ich ešte použijete a nepotrebujete nové. Ak ich chcete vymeniť, skrátka ich prehoďte cez vaňu, alebo položte na zem. Ani posteľnú bielizeň si doma nevymieňame každý deň, alebo áno? Na tento účel bývajú na hoteloch pri posteli kartičky, ktoré položíte na posteľ len v prípade, že chcete obliečky vymeniť. Robiť to každý deň je však vrcholne nezodpovedné. Viete koľko vody, energie a čistiacich prostriedkov sa v takom hoteli musí spotrebovať denne pri praní? Ach jááj, veľa a častokrát zbytočne.

Pri mojich veľmi zriedkavých návštevách all inclusive rezortov som sa pýtala čašníkov, kde preboha končia tie tony nespotrebovaného jedla z plných švédskych stolov. Zamysleli ste sa nad tým niekedy? V tých lepších prípadoch mi povedali, že si personál jedlo rozdelí a vezme domov. V drvivej väčšine však končí v koši. Hrozná predstava, ktorá ma prirodzene prinútila vyberať si už radšej hotely, kde švédske stoly nemajú. Takto je väčšia pravdepodobnosť, že človek zje to, čo si objedná a plytvá sa potravinami omnoho menej. Aj správnym výberom ubytovania a naším správaním sa v ňom tak vieme svojou troškou prispieť k eko-turizmu.

Nový trend - eko hotely

Aktuálne veľmi populárne sú tzv. eko hotely. Aby sa mohli pýšiť známkou eko, však musia splniť veľké množstvo podmienok. Triedenie odpadu, kompostovanie, využívanie alternatívnych zdrojov energie ako solárna či veterná, alebo efektívne využívanie dažďovej vody sú len zlomkom. Samozrejmosťou je organická strava v hotelovej reštaurácii, bio kozmetika v kúpeľni, používanie netoxických čistiacich prostriedkov pri upratovaní. Dokonca aj také matrace, uteráky a obliečky musia byť zo 100% organickej bavlny. Samotný eko hotel je šetrne zasadený do prírodného prostredia a pri jeho stavbe boli využité prírodné materiály a metódy prirodzené pre danú oblasť. Celkom prvým takýmto hotelom v Európskej únii, ktorý získal značku eko už v roku 2003, bol Sunwing Resort na gréckom Rodose a ďalšie stovky, ba priam tisíce takýchto hotelov vznikajú nielen v EÚ, ale po celom svete. Je si z čoho vyberať a aj mnoho našich cestoviek už má v ponuke zájazdy s ubytovaním so značkou eko. Obavu z toho, že sa v takomto hoteli budete cítiť nejako obmedzovaný, prípadne by vám mal chýbať komfort, mať nemusíte. Vo väčšine to ani nepocítite a budete sa mať ako v eko-bavlnke. Záleží od štandardu, ktorý si zvolíte. Ja osobne si na luxus nepotrpím a najradšej spomínam na maličký eko rezort na filipínskom ostrove Palawan, kde bolo len zopár bambusových chatiek, všetky vybavené solárnymi panelmi, elektrina (a teda aj wifina) a teplá voda šli len pár hodín ráno a večer a vlastne mi to bolo aj tak jedno, lebo keď som sa pozrela na tú nádhernú opustenú zátoku bez prístupovej cesty, len s tou po mori, kde prichádzajú pravidelne korytnačky klásť vajíčka, na dokonalo biely piesok a tyrkysové more, žiadne moderné a životné prostredie znečisťujúce vymoženosti mi absolútne nechýbali.

Všetci túžime po čistých plážach

Fotografie morských korytnačiek so zapichnutými plastovými slamkami v nozdrách, ryby, ktoré sa pre odpad v ich telách nedajú jesť, či vtáky s krídlami omotanými kadejakým bordelom na nás vyskakujú takmer nepretržite. Je to smutná realita, s ktorou boj zvádza množstvo organizácií. Jednou z najväčších, ktorú sledujem a sama podporujem, je 4ocean, ktorú pred pár rokmi založili dvaja surferi z Floridy. Zhrozili sa, keď prišli na Bali a zbadali pláže pokryté odpadkami. Rozhodli sa prenajať si loď a svojpomocne zbierali odpad z vody i z pláže. Ich aktivita sa cez sociálne siete rozšírila do celého sveta a dnes pracuje pod značkou 4ocean množstvo aktivistov a dobrovoľníkov, ktorí už vyčistili desiatky pláží a vyseparovali tony odpadu. Takže keď si vravíte, čo môžem spraviť pre ekológiu ja ako jednotlivec, spomeňte si na Alexa s Andrewom. Začínali sami, v malom, na vlastné náklady, až dokázali nadchnúť pre dobrú vec ďalších, aj veľké spoločnosti, ktoré im poskytli finančnú pomoc a rozbehli tento projekt v celosvetovom meradle. Alebo viete čo? Skúste to možno ako ja a moji priatelia... Začať v malom a nebyť ľahostajný voči plastovej fľaši plávajúcej vedľa vás v mori či povaľujúcej sa vedľa vášho ležadla na pláži. Neubudlo z nás, keď sme párkrát vychádzali z mora s plnými rukami plastov a hodili ich do koša. Aj keď neboli naše.

Rešpektujme sa navzájom

Keď už som spomenula zvieratá... k zodpovednému správaniu sa pri cestovaní a dovolenkovaní patrí aj ich ochrana. Všetkých, aj tých, ktoré sú držané v zajatí. Respektíve nepodporovanie takýchto „atrakcií“. Ako môžeme doma bojovať proti cirkusom a na dovolenke sa ochotne fotiť s opicou či hadom, ktoré nám doslova pod nos strkajú miestni podnikavci? To nedáva logiku. Ani slon či ťava s reťazami či lanami na nohách nie sú výnimkou. Nie sú to tvory stvorené na život v zajatí. Ja viem, že možno túžite vy či vaše deti po fotke na chrbte slona, no z vlastnej skúsenosti vám vravím, že je omnoho krajší pohľad na stádo týchto majestátnych zvierat vo voľnej prírode, v ich prirodzenom prostredí. Návštevu národných parkov či safari, kde sa tieto zvery voľne pohybujú, si užijete stokrát viac, aj keď ich nebudete hladkať, ani na nich jazdiť. K uvedomelému turizmu patrí však nie len ochrana zvierat, oceánov, pláží a lesov či džunglí, ale aj kultúrneho dedičstva. Každá krajina či oblasť si to svoje buduje po stáročia a bola by škoda, keby sa táto krásna diverzita vytratila. Cestujeme predsa i preto, aby sme spoznávali cudzie kultúry, zvyky a tradície. To mňa osobne baví na cestovaní zo všetkého najviac. Preto správať sa s úctou voči kultúre iných národov by malo byť samozrejmosťou pre každého cestovateľa. To, že u nás niečo funguje inak, než napríklad v Číne či v Peru ešte neznamená, že je to automaticky zlé. Namiesto pozerania sa cez prsty na odev či správanie druhých sa zamýšľam nad tým, z čoho táto odlišnosť pramení. A verte či nie, najčastejšie má pôvod v minulosti. Naštudovať si históriu a obyčaje krajiny do ktorej cestujeme otvára oči a obzory, nastavuje zrkadlo a robí nás omnoho tolerantnejšími. A tolerantní ľudia robia tento svet krajším a lepším miestom na život.

Podpora domácej ekonomiky

V Ázii, kam práve letím, plánujem stráviť najbližších 10 týždňov. A neviem sa dočkať chutnej indonézskej, kambodžskej a vietnamskej kuchyne. Milujem ich miestne suroviny a som schopná sa celý čas prestravovať v lokálnych reštauráciách. Jasné, že aj mne občas padne žiadostivý pohľad na „západniarske“ reštaurácie rýchleho občerstvenia, no vravím si, že omnoho radšej podporím domácich obyvateľov, než svetové korporáty. Aj takýto, na prvý pohľad detail, patrí k uvedomelému cestovaniu. Podporiť ekonomiku krajín, ktoré žijú najmä z turizmu a poľnohospodárstva, môžete nakupovaním produktov, ktoré sa vyrobili či dopestovali práve v danej krajine. Napríklad aj taký nákup suvenírov, ktoré vyrobili miestni ľudia, to tiež patrí k eko turizmu. A poviem vám, častokrát sú ich hand-made výrobky omnoho kvalitnejšie a jedinečnejšie, než dovážané, ktoré nájdete v každej dovolenkovej destinácii na vlas rovnaké. V žiadnom prípade však, prosím, nepodporujte detskú prácu. Zaujímajte sa ako, kým a kde boli výrobky, ktoré nakupujete, vyrobené. Ošemetnou témou je aj žobranie detí. Stretávam sa s tým na cestách, najmä tu v Ázii, takmer nonstop. Napríklad v takej Kambodži ma samotní rozumní miestni varovali, aby som takéto decká nepodporovala, aj keď mi ich neraz bolo šialene ľúto. Je smutné, že namiesto toho, aby sa ich rodičia snažili spraviť všetko pre to, aby mohli ísť do školy, ich oni sami posielajú žobrať na miesta, kde sa pohybuje najviac turistov. Dobre si teda premyslite, či peniazmi, ktoré im dáte, im spôsobíte v živote viac úžitku, alebo škody. Ak im chcete pomôcť, poobzerajte sa možno radšej po nejakej oficiálnej organizácii, ktorá takýmto deťom pomáha, prípadne im darujte jedlo, oblečenie, školské pomôcky... Lebo ak dostanú do ruky peniaze, strácajú tak najmä ich rodičia motiváciu poslať ich do školy. Ako povedal jeden môj dobrý známy: „Ak je národ vzdelaný, vtedy sa mu začne omnoho viac dariť.“ Preto radšej podporme ich vzdelanie, nie život na ulici bez svetlej budúcnosti. A buďme aj my, ktorým to vzdelanie bolo dopriate, na cestách zodpovední. Myslime na to, čo môžeme spraviť pre naše životné prostredie aj pre iných ľudí. Vážme si našu planétu, jej krásnu multikultúrnosť, jeden druhého a myslime na to, čo tu zanechávame pre ďalšie generácie. Možností je, ako vidíte, aj pri spoznávaní nových krajín neúrEKOm.

TraFaM

Foto: Archív A.O.


Tento môj článok bol uverejnený tiež v aprílovom (2020) čísle magazínu EVITA