• Anna Onderková

Ako som (pre)žila na ostrove, alebo užitočné rady (nielen) počas karantény

Ako asi mnohí viete, koronavírus ma zastihol v Ázii. V Kambodži, ktorá patrí k mojim najobľúbenejším krajinám sveta, som sa rozhodla prečkať obdobie, kým sa dá situácia okolo vírusu aspoň trochu do poriadku. Situácia, ktorá ma zastihla nepripravenú. Musela som veľa improvizovať, robila som aj chyby a učila sa za pochodu. Preto vám prinášam pár tipov, ako som si v niektorých momentoch poradila a čo mi pomohlo. Samozrejme, sú aplikovateľné aj pri bežnom cestovaní, nie len na (takmer) opustenom ostrove, na ktorom som „uviazla“ ja.

Výnimočná situácia kvôli Covid19 zasiahla, samozrejme, aj Kambodžu. Našťastie, nie tak kriticky ako Európu či USA, no preventívne bezpečnostné opatrenia nastali aj tu. Zavreté letiská, zrušené lety, zatvorené školy a podniky, obmedzený pohyb medzi jednotlivými provinciami... Turistický ruch klesol takmer na nulu, čo trochu nahráva do karát turistom, ktorí tu ostali uviaznutí, keďže ceny ubytovania výrazne klesli. Na druhej strane miestni zo strachu pred vírusom, o ktorom sú presvedčení, že im ho do krajiny priniesli „bieli“, poskytujú niektoré svoje služby veľmi neochotne. Preto napríklad cena súkromnej prepravy autom s vlastným šoférom stúpla. Ako sa v takejto výnimočnej situácii zariadiť? Na čo dopredu myslieť? A ako zbytočne nemíňať peniaze?

Po dlhom rozhodovaní sme sa s Martinom rozhodli opustiť pevninu a odísť do dobrovoľnej karantény na ostrov Koh Rong Sanloem, kde sme strávili mesiac. Na ostrove bol otvorený kvôli koronavírusu už len jeden obchod, pár hotelov a reštaurácií. Celkovo na ňom bolo spolu s nami sotva 100 ľudí. Doprava medzi pevninou a ostrovom fungovala obmedzene. Preto sme sa často museli vynájsť. Možno ste v podobnej situácii tiež, možno sa do nej dostanete v budúcnosti a vôbec nemusí ísť o svetovú pandémiu. Možno príde búrka a vy ostanete uviaznutí niekde dlhšie, než ste plánovali (to sa mi stalo pred 2 rokmi na Fidži)... Možno... stať sa môže hocičo. V tomto článku som spísala zopár vlastných skúseností a praktických tipov.


Ako ušetriť?

Keďže netuším ako dlho v Kambodži pobudnem a kedy bude možné z krajiny vycestovať, snažím sa peniaze šetriť kde sa dá a zbytočne nerozhadzovať...

Pri ubytovaní

V čase koronakrízy mnohí svoje hotely zavreli. Tie, ktoré ostali otvorené, sa snažia získať hostí stoj čo stoj a zarobiť aspoň niečo, teda šli s cenami výrazne dole. Málokto však tieto znížené ceny uvádza na známych stránkach ako Booking či Agoda. Preto najideálnejšie je prísť priamo do hotela a opýtať sa na cenu, alebo napísať vopred do hotela mail či zatelefonovať. V 99% prípadov vám dajú lepšiu cenu, než nájdete na rezervačných webstránkach. A úplne najlepšiu cenu dostanete, ak máte záujem o tzv. long term ubytovanie, napríklad na mesiac. Je to win-win pre hotel i pre vás. Tu na ostrove sa dalo pekné ubytovanie na mesiac zohnať už od 200-250 dolárov. Závisí, samozrejme, od štandardu, na aký si potrpíte.


Na strave

Je jasné, že človek najviac ušetrí, keď si sám nakúpi potraviny a varí. Pôvodne sme presne takto plánovali postupovať – nájsť dom s kuchyňou. Žiaľ, to sa nám nepodarilo. Navyše sme boli na ostrove s „až“ jedným obchodom, ktorý nebol príliš zásobený tovarom, z ktorého si viete uvariť plnohodnotné jedlo. Tak sme boli odkázaní na reštaurácie. Asi 3-4, ktoré boli otvorené. Najlacnejšie jedlo človek nájde, samozrejme, v „miestňackých“ stánkoch, v reštikách „západného“ typu si človek trochu priplatí. Vodu sme si chodili dočerpávať do miestneho obchodu, čo bolo o polovicu lacnejšie a navyše ekologickejšie, ako kupovať stále ďalšie a ďalšie plastové fľaše s vodou. Základná rada teda znie: ak sa dá, pri dlhodobejších pobytoch nájsť ubytovanie s kuchyňou. Ak sa nedá, jesť u miestnych. A pýtajte sa na „refill“ vody, či iných nápojov.


Na doprave

Na pravidelné lodné linky sme v čase korona krízy mohli rovno zabudnúť. Z asi 10 lodných spoločností ostala na ostrovy premávať len jedna jediná. Aj to nepravidelne. Vždy bolo nutné deň vopred nahlásiť kam chcete ísť a čakať, či sa nazbiera dosť ľudí. Napríklad pri presune medzi ostrovmi Koh Rong a Koh Rong Sanloem sme si ešte ráno telefonicky overovali, či loď príde. Vraj áno. A čo sa napokon stalo? Neprišla :) Moji známi, ktorí v Kambodži dlhodobo žijú, sa už na takýchto situáciách len smejú, vraj: Cambodia – Kingdom of Wonders, teda kráľovstvo zázrakov. Pri takýchto nečakaných „prekvapeniach“ sa môžete dohodnúť s hociktorým rybárom, či vás vezme tam, kam potrebujete. Nezabudnite na zlaté pravidlo Ázie a to zjednávať. Nie len na trhoch, ale úplne všade je zjednávanie tou najlepšou radou, ktorú vám môžem dať, ak chcete ušetriť peniaze. My sme však napokon našli ešte lacnejší spôsob, ako sa prepravovať medzi ostrovmi a pevninou a to zásobovacou loďou. Je to neoficiálne, budete pravdepodobne sedieť na krabiciach či sudoch od piva, no kapitánovi za túto „službičku“ stačil zlomok ceny, ktorú by sme zaplatili lodnej spoločnosti.


Ako sa nestratiť?

Či už sa túlate neprehľadnou spleťou ulíc veľkomesta, alebo vyrážate na potulky do prírody, na treky, či motorkou alebo autom na výlety do neznámych oblastí, nevyhnutnosťou každého cestovateľa sú offline mapy v mobile. Za predpokladu, že ho máte nabitý! Nezabudnite si ich tiež pravidelne updatovať. Ja mám v mobile známu appku Maps.me, ktorá mi zachránila kožu už niekoľkokrát. Využila som ju aj tu v Kambodži na ostrove, keď som sa šla trochu túlať džungľou, ale aj na pevnine, keď som musela navigovať tuk-tukárov. Niekedy je skrátka jazyková bariéra tak veľká, že im nedokážete vysvetliť, kam máte namierené. Ukážete im to na mape a neraz ich musíte aj navigovať. Naposledy ma takto „pobavil“ chlapík, ktorý ma mal zaviezť na železničnú stanicu. Jedinú v jeho meste. Tým, že Kambodžania železničnú dopravu takmer nepoužívajú, vlaky im v krajine začali premávať len pred pár rokmi, tak vôbec netušil, že nejaká stanica v meste vôbec je. Tobôž, aby k nej poznal cestu :) Tak som vytiahla offline mapu a spoločnými silami sme došli do cieľa.


Ako sa minimalisticky zbaliť?

Že práve ja idem radiť o minimalistickom balení? Nonsens? Ja vieeeem, že nie som typický príklad minimalistu s  ruksačikom, do ktorého sa zbalí na mesiac. Áno, kvôli problémom s chrbticou cestujem vždy s kufrom a na chrbte mám len malý príručný ruksak. Ale aj tak, keď som odchádzala na túto (pôvodne 10 týždňovú) cestu a na mojom Instagrame som s vami riešila balenie, mnohé z vás (áno, hlavne ženy) ste mi písali, že na tak dlhé obdobie by ste sa zbaliť vôbec nevedeli. A to si predstavte, že môj 10-týždňový trip sa zrazu kvôli koronavírusu predĺžil na neurčito... A zatiaľ mi nič extra podstatné nechýba. Voľakedy, keď som s cestovaním začínala, som si balila polovicu skrine a celú policu z kúpeľne - pre každý prípad. Dnes už viem, že kozmetiku (tú najnutnejšiu ako šampón, sprchový gél, krém, opaľovák) si človek vie dokúpiť hocikde. Neoplatí sa teda z domu ťahať veľké balenia, využívajte malé, tzv. cestovné. Nezabudnite si však takú kozmetiku, ktorú nevyhnutne potrebujete/chcete daných značiek a viete, že v cudzine ju nezoženiete (ak používate špeciálne krémiky a pod.) Čo sa týka oblečenia, tiež to prehodnoťte dvakrát. Ja si vždy pri balení vytiahnem zo skrine na posteľ všetko, čo by som si chcela vziať, následne z toho polovicu vytriedim a až potom začnem vkladať veci do kufra. Riaďte sa destináciou do ktorej cestujete a počasím, aké tam má byť. Ja napríklad už teraz, po 3 mesiacoch na cestách viem, že minimálne 1 tenisky (zbalila som si dvoje) a 1 hrubú mikinu vláčim celkom zbytočne. A keby mi v minulosti niekto povedal, že tu na ostrove budem celý mesiac behať nonstop bosá, striedať 2 plavky a asi 5 kusov oblečenia, tak mu neuverím. Ale taká bola realita, vážne :) Okrem toho, tu v Kambodži, resp. celkovo v Ázii, nájdete práčovne takmer na každom rohu, kde vám do 24 hodín operú prádlo. Vážia ho na kilá a za 1 kg zaplatíte obvykle 1 US dolár. A to sa oplatí.


Ako doručiť zásielku?

Nadviažem na predošlý odstavec o balení... Pretože ak by ste si aj niečo extra nutné doma zabudli a nedá sa to v cudzine dokúpiť, stále sa to dá poslať, no nie? Tým, že moja cesta sa neplánovane natiahla z 10 týždňov na neurčito, som pripravená aj na možnosť, že budem musieť riešiť nejaké úradné veci, ktoré možno nepôjdu vybaviť online. Alebo keď mi dôjde môj obľúbený nočný krém, ktorý v Kambodži určite nezoženiem ;) Pre tieto prípady mám v „zálohe“ službu Balík do zahraničia. Na tejto stránke si viem vyhľadať najrýchlejšiu a najlacnejšiu doručovateľskú spoločnosť. Stačí zadať základné info o zásielke – rozmery, hmotnosť, krajinu a vyráta sa vám tam automaticky cena a možnosti/spôsoby doručenia. Zásielky posielajú do celého sveta, aj sem do Kambodže! Hmmm, keby sa tak dal poslať aspoň za hrniec maminých bryndzových halušiek, to by bolo. Každopádne, ak by ste svojich blízkych, čo kvôli korone ostali uviaznutí niekde vo svete, chceli potešiť niečím s príchuťou domova, vidím v tejto službe veľký potenciál. Aj mimo korony. Je to užitočná stránka, ktorú využijete ak cestujete vy, či vaši blízki. Okrem iného vám vedia pomôcť aj s vybavením cla, ktoré je pri niektorých krajinách mimo EÚ nutné, či poradiť pri preprave zásielok, ktoré môžu obsahovať liečivá alebo potraviny zakázané v niektorých štátoch. Na stránkach nájdete tiež zaujímavé info na čo myslieť pri zasielaní do jednotlivých krajín. Pamätám sa, ako som pred 10 rokmi počas mojej niekoľkomesačnej cesty po Austrálii nahromadila celkom slušné množstvo vecí, ktorých som sa nechcela vzdať. Áno, bolo to moje shoppoholické obdobie, priznávam. Keďže za nadváhu či kusy batožiny navyše si vtedy letecké spoločnosti pýtali nehorázne peniaze, rozhodla som sa vtedy poslať si tie veci domov v balíku. Trvalo mu to „len“ dva mesiace :) Rovnaký „nekonečný príbeh“, len opačným smerom, zase riešili moji austrálski známi, ktorí prišli pred pár rokmi na dlhší pobyt na Slovensko. Nakúpili si tu kopec vecí a keďže sa im nezmestili všetky do batožiny, posielali ich balíkom „domov“ do Austrálie. Kiež by som im už vtedy vedela poradiť túto službu... Balík do Austrálie doručujú štandardne do 3-5 pracovných dní. V rámci EÚ do 2-3 dní. Za príplatok expresne už do 24 hodín do celého sveta.


Kde vyhľadávať informácie?

Keď som v zahraničí a niečo sa, nedajbože, prihodí, okamžite sledujem miestne správy. Či už v TV alebo na internete. Tak to bolo minulý rok počas bombových útokov na Srí Lanke, či dávnejšie počas tajfúnu na Fidži... Miestne médiá majú zväčša informácie ako prvé. Svetové ako CNN či BBC sú tiež super, no tým, že majú omnoho širší záber, danému problému sa nie vždy môžu venovať tak dopodrobna, ako by ste uvítali, keď sa práve nachádzate v „epicentre“ udalosti. Čo sa týka momentálnej situácie s koronavírusom, tu v Kambodži denne sledujem www.khmertimeskh.com, kde nájdem najaktuálnejšie informácie ohľadom vývoja v krajine, opatrení, aj ich prípadných rušení. Keďže veľmi silným „hráčom“ v regióne JV Ázie je Thajsko a mnohé okolité krajiny nasledujú práve thajské opatrenia a ako sa táto krajina zachová, denne checkujem napríklad tiež www.bangkokpost.com. A, samozrejme, ak potrebujem v nejakej naliehavej situácii naozaj zaručené info týkajúce sa mňa ako Slovenky, kontaktujem slovenskú ambasádu v danej krajine. Zatiaľ mi vždy ochotne pomohli s informáciami. Ak ste teda niekde uviazli, alebo sa niečo stalo a potrebujete aktuálne info, moja rada znie: miestne spravodajské média, ktoré si pozrite už pred cestou do danej krajiny, nech sa zorientujete a v prípade nutnosti sa neváhať obrátiť na naše oficiálne zastupiteľské úrady.


Ako neochorieť?

Ach aká aktuálna téma v tomto období, však? O tom, ako nosiť rúška, umývať si ruky, dodržiavať odstup... o tom písať nejdem. O tom všetci počúvame a čítame už pár mesiacov dokola. Preventívne opatrenia voči koronavírusu všetci ovládame (dúfam). Ako ale neochorieť v cudzine na „klasické“ cestovateľské choroby ako hnačka, úpal, prípadne exotické choroby? Základom je prevencia: dôkladná hygiena, kryť sa pred priamym slnkom, používať opaľováky s dostatočným UV filtrom a nehrať sa na hrdinky/hrdinov, lebo spálené šúpajúce sa nosy ani plecia sexy nie sú. Dôkladne si vyberať čo zjeme. Prípadne očkovanie. Tiež dostatočná informovanosť (nie, na maláriu očkovanie neexistuje)... Tu je zopár mojich rád, ako sa vyhnúť chorobe a nepokaziť si dovolenku ležaním na izbe v bolestiach, prípadne ešte horšie, v miestnej nemocnici. Najmä v krajinách tzv. 3. sveta si treba dvakrát premyslieť, čo dáte do úst. Ovocie, ktoré si viete sami ošúpať, je najbezpečnejšou voľbou. Príliš pikantné jedlá či ľadové nápoje vám môžu spôsobiť žalúdočné problémy, tak bacha na ne a testovať radšej postupne. Ak idete skúšať streetfood, vyhľadajte stánky, v ktorých sa stravuje veľa miestnych, ideálne rodiny s deťmi – vtedy máte takmer 100% istotu, že jedlo bude nie len chutné, ale aj čerstvé. Ak viete, že máte citlivý žalúdok, skúste si už pár dní či týždňov pred cestou „naordinovať“ probiotiká. Vitamíny v podobe celaskonu a magnézia si dávam aj počas tejto cesty každé ráno. O mojej napakovanej cestovnej lekárničke kolujú medzi mojimi priateľmi už legendy :) Mám v nej asi 50 druhov liekov – pre každý prípad. Na žalúdok, na bolesť hlavy, hrdla, svalov, kĺbov, na alergiu, na „ženské veci“, na imunitu, kvapky do očí, uší, do nosa, tzv. „rýchle“ antibiotiká, dezinfekciu na rany, leukoplasty, obväzy... Sú cesty, kedy ju nemusím vôbec otvoriť, ale na druhej strane, už niekoľkokrát ma zachránila pred návštevou lekárne (ktorá nie vždy je po ruke) či nemocnice. A ak už, nedajbože, na tú nemocnicu príde, nezabudnite na cestovné poistenie! Finančne vykrvácať určite nechcete, však? A to sa už vraciame oblúkom späť k téme „Ako ušetriť...“ z úvodu. Kruh sa uzavrel. Moje základné poznatky a rady som nateraz vyčerpala. Idem zbierať na vlastnej koži ďalšie užitočné tipy, s ktorými sa podelím nabudúce. Prajem šťastné a bezpečné cesty.

TraFaM