• Anna Onderková

Aké zaujímavé sviatky som na cestách zažila? Oslavy v tichu a tme, aj obrovská oblievačka.

V Kambodži, kde som teraz ostala vďaka koronavírusu tak trošku uviaznutá, oslavujú v týchto dňoch (13.-16. marec) Nový rok. Khmérsky rok 2564.

Za normálnych okolností ide o niekoľkodňové oslavy, počas ktorých sa hrávajú rôzne hry dospelí spolu s deťmi na uliciach, tancujú a zvyknú sa aj polievať vodou ako u nás na Veľkú Noc. Tiež pripravujú svoje tradičné jedlá, napríklad parené ryžové koláčiky s kokosom, fazuľkou a hráškom, pečú prasiatko... Oblečú sa do pekných šiat a navštevujú chrámy, stretávajú sa so svojimi príbuznými.Tento rok to však bolo celé trochu inak. Skromnejšie, komornejšie. Kvôli korona pandémii vláda počas tohto slávnostného týždňa zakázala cestovanie medzi provinciami a uzavrela mnohé chrámy, aby sa ľudia nezgrupovali vo veľkých skupinách.

Preto som si povedala, že si tu na blogu aspoň zaspomínam na iné sviatky, ktorých som bola počas mojich ciest súčasťou a mala možnosť ich osláviť s miestnymi v plnej paráde. Poďte sa so mnou “pozrieť” na najväčší sviatok na Bali, v Austrálii, v Thajsku a do ďalších krajín, kde majú veľmi zaujímavé a pre nás možno trošku netradičné oslavy.


THAJSKO - SONGKRAN

Songkran je jeden z najväčších thajských sviatkov. Ide o oslavy príchodu Nového roka, ktorý vítajú v jari. Pre miestnych je Songkran štátnym sviatkom, deti majú prázdniny, mnoho ľudí odchádza do svojho rodiska navštíviť svoje rodiny a, samozrejme, má aj duchovný charakter. Navštevujú miestne chrámy, v nich ponúkajú budhistickým mníchom jedlo, tí ich naoplátku kropia svätenou vodou a vodu lejú aj na sochy Buddhu, čím sa očisťujú od svojich hriechov a smoly. Ja som Songkran oslávila spoločne s nimi pred 3 rokmi v Bangkoku a boli to jedny z najbláznivejších a najbujarejších novoročných osláv, aké som zažila. Nečakajte žiadne ohňostroje, ich oslavy pripomínajú skôr našu Veľkú Noc a masovú oblievačku, ktorá trvá 3 dni a 3 noci. Khaosan Road, najznámejšia a najrušnejšia ulica v Bangkoku vyzerala, akoby tu vypukla minimálne nejaká revolúcia a davy vyšli demonštrovať do ulíc. Vyjsť pred hotel a ostať suchý dlhšie ako 30 sekúnd bolo nadľudským výkonom. Okamžite sa na vás vrhne ktokoľvek, kto má poruke vodu. Dovolené sú vodné zbrane, poháre, plastové fľaše i vedrá s vodou, dokonca záhradné hadice. Všetko však s úsmevom na perách a pokrikmi “happy new year”. Navyše sa v dave potulujú záškodníci s bielym púdrom, ktorý na vás, ani neviete kedy a ako, hodia, prípadne vám ho ešte pekne rozmažú po tvári. Vidieť niekoľkotisícový dav olievať sa vodou, miestami sa zaseknúť v tom dave a nevedieť sa ani pohnúť, prípadne sa dostať doprostred “boja”, kde po sebe útočia tí najoduševnenejší, to stálo za to! Mokrá som bola od hlavy po päty 3 dni nonstop.


BALI - NYEPI

Viete si predstaviť ten zvláštny pocit, keď ostrov, ktorý je bežne rušný, hlučný, odvšadiaľ počuť trúbenie motoriek, zrazu celkom stíchne? Počas Nyepi, najväčšieho balijskeho hinduistického sviatku, sa život na ostrove celkom zastaví. Dokonca v tento deň sem nepriletí ani odtiaľto neodletí žiadne lietadlo, letisko je zavreté. Sviatkom Nyepi končí pre Balijcov starý rok a začína sa nový. Nyepi je dňom ticha a miestni veria, že v tento deň ponad ostrov prelietajú zlí duchovia, preto musia byť všetci ticho, po zotmení je zakázané svietiť v uliciach i domácnostiach, aby si vraj títo duchovia Bali a jeho obyvateľov nevšimli a nepriniesli im nešťastie. A že sa tieto prísne opatrenia ako zákaz vychádzania, cestovania, obchody i reštaurácie sú zavreté, zákaz zažnúť svetlo či zapáliť oheň, púšťať televíziu aj rádio, netýkajú len miestnych, ale aj turistov, som sa presvedčila na vlastnej koži pred 8 rokmi počas mojej prvej návštevy Bali. Bolo to niečo neuveriteľné. V predvečer sviatku Nyepi bolo zase pre mňa obrovským zážitkom zúčastniť sa veľkých osláv, kedy miestni vytvoria obrovský sprievod a za zvukov hudby prechádzajú ulicami s veľkými, niekedy aj 7 metrov vysokými, sochami nazývanými ogoh-ogoh, ktoré predstavujú démonov. Na záver dňa tieto sochy, s ktorých výrobou sa riadne vlastnoručne natrápili a mnohé vyzerajú ako úžasné umelecké diela, spália. Celosvetovo sú tieto oslavy na Bali považované a jeden z najzvláštnejších a zároveň najdesivejších sviatkov vôbec.


INDIA - DIWALI

Ďalší zaujímavý hinduistický sviatok, ktorého osláv som sa zúčastnila pred pár rokmi v Indii. Diwali sprevádzajú 5 dní trvajúce oslavy víťazstva svetla nad tmou a dobra nad zlom. Spája sa s viacerými hinduistickými bohmi, predovšetkým Lakshmi, bohyňou prosperity a bohatstva. Indovia na tento sviatok pripravujú svoje príbytky veľkým upratovaním, následným vyzdobením a použitím množstva svetielok, takže ich domy vyzerajú ako také vianočné stromčeky. Počas týchto dní si oblečú to najlepšie a najkrajšie oblečenie, zvyknú sa obdarúvať drobnými darčekmi. Dokonca aj cudzincov. To som zistila v jedno ráno počas týchto sviatočných dní, kedy som sa šla pozrieť do neďalekého chrámu, z ktorého sa šírila hudba a spev. Spočiatku som stála obďaleč, no keď ma miestni zbadali, okamžite ma vtiahli dovnútra chrámu medzi seba a na konci obdarovali, tak ako všetkých, balíčkom s jedlom a sladkosťami. Keď som namietala, že ma už čakajú raňajky na hoteli, nenechali sa odradiť, tak som si ho napokon vzala, aby som ich neurazila. Večer ma kamarát Scany, ktorého som spoznala na Goa, vzal svojou motorkou oslavovať Diwali do “jeho” štvrte v meste Panaji, kde vyrastal a kde dodnes žije jeho rodina a priatelia. Cestou sme míňali obrovské sochy zobrazujúce rôzne výjavy z Ramajány, okolo ktorých sa združovali a tancovali mladí muži. Pomaly na každom rohu si nejaká partička spravila takúto svoju minidiskotéku. Keď som sa obzrela okolo seba, uvedomila som si, že som jednou z mála žien, ktoré boli v ten večer vonku a ešte k tomu priamo v centre osláv. Na otázku prečo a kde sú všetky miestne ženy, som dostala odpoveď, že tie oslavujú väčšinou spoločne doma a muži vonku. Napriek tomu chalani vyzerali, že sa mojej prítomnosti potešili a pokúšali sa ma ťahať do víru tanca medzi seba. Diwali sa teda zaradil medzi ďalšie zaujímavé a netradičné sviatky, ktoré som na svojich cestách zažila. Okrem Indie sa tento sviatok zvykne oslavovať napríklad aj na Fidži, v Malajzii, Barme, na Srí Lanke či v Nepále.


VIETNAM - LAMPIÓNOVÝ FESTIVAL

Mojou celkom prvou zastávkou vo Vietname pred 4 rokmi bolo mestečko Hoi An na východnom pobreží zhruba na polceste medzi Hanojom do Hočiminovým mestom. Príjemné, farebné, historické a vďaka lampiónovej tradícii aj veľmi romantické. Práve farebnými lampiónmi je toto mesto známe. Špeciálne počas splnu mesiaca, kedy sa tu zakaždým v tento deň koná tzv. lampiónový festival. Ulice centra sú uzavreté pre autá i motorky, všade je kopec ľudí, nielen turistov, ale aj miestni si radi užívajú túto slávnosť. Pouličné lampy aj osvetlenie budov je vypnuté, mesto zdobia len a len svietiace farebné lampióny. Tisíce, možno milióny lampiónov zavesených na stromoch, priedomiach, boli nimi lemované ulice a chodníky…. Nevedela som sa vynadívať na tú nádheru. Dokonca po rieke Thu Bon, ktorá mestom preteká, plávali lampióny. Ľudia ich púšťajú dolu riekou z člnkov. Ani ja som neodolala výhľadu na ne z vody, na jeden čln vysadla a pustila si z neho tiež lampión – pre šťastie. Bola to naozaj krásna “podívaná”. Ak sa aj ale netrafíte s návštevou Hoi Anu práve na full moon, nezúfajte. Na kopec obchodíkov s lampiónmi, ktoré sú večer pekne vysvietené, tu narazíte vždy. No špeciálnu atmosféru má mesto práve raz v mesiaci počas lantern festivalu.


AUSTRÁLIA - AUSTRALIA DAY

26. január je pre Austrálčanov snáď väčším sviatkom, než samotné Vianoce či oslavy Nového roka. Niečo ako pre Američanov Deň nezávislosti. Ide o národný sviatok, kedy si protinožci pripomínajú vylodenie prvej britskej flotily kapitána Arthura Phillipa v roku 1788. Tak vlastne vstúpili na austrálsku pevninu prví osadníci a položili na území dnešného Sydney základy nového mesta a neskôr celého štátu. A to už, veru, je dôvod na oslavu. A ako oslavujú Austrálčania? Najmä jedlom, s rodinou a priateľmi! Presvedčila som sa o tom na vlastnej koži pred asi 10 rokmi, kedy som práve tento sviatok slávila v spoločnosti mojich slovensko-austrálskych kamarátov v meste Brisbane. Od skorého rána sa pripravovalo barbeque, pretože grilovačka je priam austrálskym národným športom. V tento deň grilujú úplne všetci. A pijú pivo. Veľa piva :) V záhradách, na plážach, v parkoch… Stretávajú sa veľké partie a zabávajú sa spolu. V mestách sa koná množstvo sprievodných kultúrnych a športových podujatí, po zotmení veľkolepé ohňostroje. Nechýbajú všade prítomné austrálske vlajky – pred domami, na oknách, v uliciach, dokonca jej vzor nájdete na koláčoch či iných pochutinách. Nepoznám Austrálčana, ktorý by nebol hrdým patriotom. A v tento sviatok to platí obzvlášť!


BALI - GALUNGAN

Balijský kalendár je špecifický, mesiace a roky rátajú inak než my. A každých 210 dní sa v ich kalendári objavuje sviatok zvaný Galungan. Ide o oslavy víťazstva dobra nad zlom a je často prirovnávaný k hinduistickému sviatku Diwali, ktorý oslavujú v okolitých krajinách a ktorý som spomínala už vyššie v článku. Zároveň si na Bali uctievajú pamiatku svojich zosnulých a veria, že práve počas týchto dní sa ich duše vracajú na zem. Oslavy trvajú 10 dní, počas ktorých sú ulice ostrova krásne vyzdobené, miestni, pekne oblečení, navštevujú chrámy, kam nosia bohom obety v podobe jedla, ktoré uvarili a ovocia. Každý deň osláv sa robia iné rituály a zvyky. V jeden deň sa miestni navzájom navštevujú, iné dni varia špeciálne jedlá, ďalší deň je určený zábave, iný modleniu a meditáciám… Ja som bola pred 2 rokmi na Bali práve v období Galunganu. Bývala som v dome uprostred ryžových polí, ktorý mi prenajali milí miestni Kan a Ayu. Spriatelili sme sa natoľko, že ma prijali do svojej rodiny, Ayu ma obliekla do svojho slávnostného sarongu, spoločne sme navštevovali chrámy aj obetovali bohom dary. Ich syn Octa ma vzal do sprievodu, kedy miestni v maskách prechádzajú ulicami a hrajú na hudobné nástroje. Každý deň bol iný a zaujímavý. Posledný deň osláv sa nazýva Kuningan a je dňom, kedy sa duše ich blízkych vracajú späť do neba. Oslavy tohto sviatku sa mi páčili hádam ešte väčšmi, než tie počas sviatku Nyepi, o ktorom som písala vyššie.


FILIPÍNY - VEĽKÁ NOC A UKRIŽOVANIE

Veľkonočný Veľký Piatok na Filipínach býva dňom, kedy celý svet sleduje túto krajinu a špeciálne oblasť Pampanga, kde sa odohrávajú každoročne neuveriteľné ceremónie. Počas nich sa necháva na kríže pribiť pár zanietených veriacich presne tak, ako pred takmer 2000 rokmi samotný Ježiš. Pre nás kruté a šialené, pre nich prejav viery a odovzdania. A presne pred 4 rokmi som sa do tejto oblasti počas Veľkej Noci vybrala aj ja. Ťahala ma tam moja novinárska zvedavosť, aj túžba byť svedkom a súčasťou niečoho skutočne ojedinelého. Už cestou do Pampangy som v uliciach hlavného mesta Manila míňala sprievody s krížmi a sochami svätých. Tiež partie mužov, niektorí vyzerali ešte ako chlapci, ktorí si bičovali obnažené chrbty až do krvi. Celé mesto dýchalo sviatočnou atmosférou, najmä pred kostolmi sa združovali davy. V dedinke Santa Lucia a neskôr v San Pedro som bola svedkom týchto krvavých rituálov, dokonca sa zhovárala s Danilom, ktorý bol jedným z tých, ktorých na kríž priamo pred mojimi očami pribili. Celé to bolo zvláštne, neuveriteľne silné a emotívne „divadlo“ a ja som tam stála obklopená stovkami ľudí a všetci sme boli v zvláštnom tranze. Neskôr, po zvesení z kríža som sedela s Danilom v stane, kým mu ošetrovali rany a ešte dlho dlho po návrate z Filipín som mala pred očami a snažila sa spracovať tieto „slávnosti“, ktorých som bola svedkom.

Je úžasné sledovať, ako má každá krajina svoje špecifické zvyky, tradície a oslavy. Mnohé súvisia s náboženstvom. A vždy je pre mňa zážitkom, ak sa mi podarí byť v tej ktorej krajine práve počas ich sviatkov. Obzvlášť, ak ich môžem sláviť priamo s miestnymi, ktorí ma príjmu medzi seba a zažijem tú pravú autentickú atmosféru ako jedna z nich.


Máte podobnú skúsenosť? Oslavovali ste nejaký zaujímavý sviatok niekde vo svete? Podeľte sa o svoj zážitok v komente pod článkom.


TraFaM

Foto: Anna Onderková