Úchvatný Angkor Wat bol našou prvou kambodžskou zastávkou, no nie jedinou. Keď sme po pár dňoch uspokojili našu duchovnú stránku a zapálili virtuálnu vonnú tyčinku hádam vo všetkých chrámoch v okolí vnútrozemského Siem Reapu, došlo nám opäť akosi clivo za pobrežím. Lebo sedieť na pláži s drinkom v ruke a nechať si obmývať bosé nohy morskými vlnami je tááák strašne fajn. Špeciálne na Otres Beach na juhu Kambodže!
Sihanoukville je tradičné ázijské prímorské mestečko s obchodíkmi so suvenírmi, barmi s pivom za 25 centov, rovnako lacnými masážnymi salónmi, ulicami plnými potulujúcich sa psov a stánkov s vyprážanými krevetami. A ešte pri troche šťastia narazíte na reštauráciu, ktorá má v menu tzv. happy pizzu. Tou je Kambodža známa :) Za malý príplatok vám ju posypú marihuanou... podotýkam, že úplne legálne. Ale po asi 20 minútach jazdy tuk-tukom za mesto sa ocitnete na pláži, na ktorej by som ja osobne ostala najradšej navždy (keby už Ivan nemal doma dohodnuté koncerty a nemuseli sme sa raz predsalen vrátiť).
Už cesta tam s naším dvorným tuk-tukárom Sokhom bola zážitok. Najprv natankovať...
Potom sa pristaviť a pozdraviť predavačov ovocia a všeličoho možného popri ceste...
Obchádzať desiatky kráv popri aj priamo na ceste (na ukážku prikladám len jednu, ktorá najkrajšie pózovala, ostatné sa tvárili príliš ignorantsky voči mne i cestnej premávke)...
A tesne pred cieľom malá dedinka s deťmi vybiehajúcimi do cesty a mávajúcimi každému okoloidúcemu. Pri návrate neskoro večer po tme svietila z každej tejto chajdičky telka, pred ktorou sa krčila aj desiatka obyvateľov a spoločne si takto užívali večer. A to som si pôvodne myslela, že sú to len akési provizórne obchodíky, nie že tam reálne žijú. Ale žijú, veľmi skromne, ale možno spokojne... ktovie.
Otres Beach sa delí na dve časti: Otres One a Otres Two. A poviem vám, tá Jednotka je úplne parádna. O mori a piesku hádam ani nemusím písať, jasné, že na jednotku s hviezdičkou. Ale čo je pridanou hodnotou Otres One je pohodová atmosféra, ktorá na nej vládne. Milí miestni predavači ovocia a grilovaných homárov, ktoré kúpite za pár šušňov (kambodžských rielov), motajúci sa naokolo, masáže priamo na pláži a hudba znejúca z každej minireštiky s pieskom namiesto podlahy. Každá má na pláži lehátka, takže v nej môžete presedieť a preležať aj celý deň a popíjať mojito.
Alebo maličké plážové bary, do ktorých pohodlných prútených kresiel keď na obed zahniezdite, ani po západe slnka sa vám odtiaľ nebude chcieť odísť. Presne ako nám z Mushroom-u, nášho najobľúbenejšieho beachbaru, do ktorého sme sa každý deň vracali. Okrem drinkov sa tu dá objednať aj nejaký ten snack, či dokonca kérka. Vedľa baru je malé tetovacie štúdio a v čase našej prvej návštevy tam vznikalo niečo veľké cez celé rameno, ak som teda dobre zahliadla :) A dokonca ponúkajú aj ubytovanie v jednoduchých plážových chatkách. Po zotmení, keď si v nich zažnete, sa síce celý bar môže kochať obrysmi vášho tela, keďže "steny" sú len z nejakej polopriesvitnej látky, ale ak ste dostatočný exhibicionista a nevadí vám sharovanie toalety a umývadla s celým barom, prečo nie? ;) Čo je však tragické, že už asi nie dlho. Dali sme sa do reči s barmanom, ktorý razom schladil naše nadšenie. Už čoskoro budú musieť zavrieť. Pozemky pri pláži skúpil nejaký nenásytný investor, ktorý to tu má v pláne celé zrušiť a vystavať luxusné rezorty. Koniec hipisáctvu, ležaniu v hammockoch a popíjaniu lacného piva. Normálne do plaču mi bolo, keď som si to len predstavila. Už chápem tie čudne označené a rozparcelované pozemky, ktoré som videla cestou k pláži.
Južnejšie od Otres One leží pláž Otres Two. Rovnako krásna, no na nej už miestami vládne čulý stavebný ruch. Začínajú tu vyrastať luxusné hotely a reštaurácie, ktoré som pre svoje zlomené srdce radšej ani nefotila. Nemá už to čaro, ako Otres One, aj keď zopár pôvodných barov a obchodíkov sa tam stále snaží udržať. Kiež by sa im to podarilo čo najdlhšie.
Medzi Otres I. a Otres II. leží tiež jedna krásna verejná pláž, na ktorej stretnete najmä miestnych. Piknikujú pod košatými stromami, decká hrajú futbal a piesok je tu jemný ako prach. Vážne, ešte belší a jemnejší než som videla a cítila kdekoľvek inde na našej doterajšej ceste Áziou. Aspoň toto miesto snáď ostane zachované. O pár rokov to tu prídem "skontrolovať" (verím, že sa mi podarí vrátiť sa sem raz) a dúfam, že aspoň niečo z tej krásy, ktorú som tu videla, ešte nájdem vo svojej čistej a prirodzenej podobe.
Mimochodom, odbočka z tejto pláže vedie do dedinky pri jazere, kde sa pravidelne každú sobotu koná obľúbený Otres Market. Organizujú ho miestni obyvatelia, poväčšine backpackeri, ktorí sa tu rozhodli zakotviť na dlhšie, prípadne sa tu rovno usadiť. Dá sa tu za pár drobných aj ubytovať v milých slamených domčekoch. Rôzni umelci, maliari obrazov a výrobcovia handmade šperkov či ručne maľovaných tričiek si tu okolo 6-tej podvečer začnú rozkladať svoje stánky, na pódiu sa strieda jeden muzikant za druhým a po zotmení sa tu sedí už aj na zemi, keďže všetky stoly a stoličky sú už plné. Na svoje si tu prídu aj vegáni, keďže popri stánkoch s grilovaným mäsom či palacinkami tu majú miesto aj vegánske jedlá. Perfektný program na sobotňajší večer... a ako nám miestny barman povedal: najväčšia zábava sa tu vraj rozbieha okolo polnoci :) Čo sme už nezistili, nakoľko sme sa tak klasicky popoluškovsky pred polnocou pekne krásne pobrali s naším tuk-tukárom Sokhom späť do Sihanoukvillu. Ak tam však niekedy zavítate a ostanete cez noc, dajte mi vedieť, čo za divočina sa tam odohráva po polnoci... a či môj obľúbený Mushroom beach bar ešte stále stojí a či tam stále hrá staré dobré reggae ;)
TraFaM
foto: A+I...
...šťastní, že sme ešte Otres stihli zažiť v pôvodnej podobe <3