• Anna Tásler-Onderková

Na výlete v Trenčianskom kraji


Uplynulý týždeň som sa túlala po okolí Trenčína. A toľko nadšených reakcií, čo som od vás dostala, že konečne objavujem aj Slovensko, nie len ďaleké a exotické krajiny, som ani nečakala. Tak si vravím, že vám to tu pekne spíšem do jedného blogu, čo všetko sa dá v regióne Trenčín vidieť a stihnúť napríklad aj počas (predĺženého) víkendu. Lebo, ako sa vraví: "Čo je doma, to sa počíta." A my toho máme na našom síce malom, no krásnom území habadej, na čo môžeme byť právom pyšní!

Len v trenčianskom kraji máme až 11 hradov a zámkov, tri z nich sme s kamošmi počas tohto výletu navštívili. Tiež si zalietali v oblakoch a parádne výhľady si užívali nielen z lietadla, ale aj z vyhliadky nad Bojnicami, o ktorej som doteraz nemala ani páru, že tu stojí. Túlali sme sa po dedinkách, mestečkách, objavovali dávnu históriu a dokonca aj jedno tajné podzemné zákutie, ktoré nie je bežne verejnosti prístupné. Ale prezradím vám v článku, ako sa tam v prípade, že vás fascinujú jaskyne, dostať ;-)

TRENČIANSKY HRAD

Na Trenčianskom hrade, ktorý je dominantou mesta aj celého Považia, resp. na jeho nádvorí, som už bola niekoľkokrát, keďže sa tu často konajú rôzne akcie či koncerty. Ale priamo do hradu som sa dostala až teraz prvýkrát. Nebudem vám tu opisovať jeho bohatú históriu, aj keď sprievodca, ktorý nás hradom previedol, vysypal z rukáva kopec zaujímavých informácií. Veď sa ich dozviete, keď sa tam vyberiete na prehliadku. Snáď len toľko, že hrad stojí na skale už od 11. storočia a jeho najznámejším majiteľom bol slávny Matúš Čák Trenčiansky (ako inak, že?). Priamo na hrade sídli Trenčianske múzeum, v ktorom nájdete všelijaké historické artefakty a prejdete sa, tak ako my, po miestnostiach, kde chodili a bývali voľakedajší hradní panovníci. Na záver prehliadky sme sa dostali aj do hradnej veže (už bez sprievodcu, vraj si máme tie schody vyšlapať sami). Z Matúšovej veže je parádny výhľad na celé mesto a šíre okolie, na Biele Karpaty a úplne v diaľke môžete zahliadnuť aj Beckovský hrad. Vraví sa, že je to najlepšia vyhliadka na Považí, tak ju určite pri návšteve Trenčína nevynechajte.

Počuli ste už o legendou opradenej studni lásky na Trenčianskom hrade?

Krásnu Fatimu zajal po jednej z vojnových výprav na Trenčianskom hrade najbohatší magnát Uhorska Štefan Zápoľský. Vykúpiť jej slobodu sa odhodlal turecký paša Omar splnením najťažšej úlohy – vykopať do hradnej skaly hlbokú studňu. Po 3 rokoch sa mu to napokon aj podarilo a krásnu Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj závoj oslobodenej devy zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol asi v 16.storočí na tomto mieste, niesol preto meno „Závoj“. Dnes sa volá „Fatima“.

Viac informácií o hrade, ako sa sem dostať a čo tu môžete vidieť nájdete TU (klik).

Kostrové pozostatky, ktoré sa našli na hrade a sú uložené v rotunde, najstaršej hradnej stavbe.

Tento "hrebeň" na fotke vraj slúžil na vyčesávanie vší z vlasov :-)

Z Matúšovej veže budete mať krásny výhľad na celý Trenčín a okolité vrchy.

Rovnako tak sme v Trenčíne nemohli vynechať (a rovno sa tam aj ubytovať, lebo veď zbierame zážitky a tento rozhodne stojí za to) najznámejší tunajší Hotel Elizabeth priamo pod hradom. V ňom môžete vidieť legendárny rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý tu ešte v roku 179 zanechali Rimania a je venovaný pamiatke ich víťazstva nad Germánmi. V hoteli nemusíte byť priamo ubytovaní, majú tam veľmi milý a ochotný personál, ktorý sa na vás nebude nijako škaredo pozerať, ak si tam len pôjdete omrknúť a odfotiť tento historický nápis.

VICTORIAE

AVGVSTORV(m)

EXERCITVS QVI LAV

GARICIONE SEDIT MIL(ites)

L(egionis) II DCCCLV

(Marcus Valerrius)

MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(AVIT)

F(aciendum)

Preklad: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“

AEROKLUB PRIEVIDZA

Letisko v Prievidzi pre mňa nie je žiadnou neznámou. Pred asi 10 rokmi som si tu bola párkrát zalietať na vetroni. Nie sama, nie ako pilot (preboha!), ale aj teraz po rokoch som tu stretla pána Jánošíka, riaditeľa letiska, ktorý vtedy so mnou ako pilot stváral vo vzduchu kadejaké akrobacie, z ktorých som mala srdce až v krku. Ale zážitky dodnes nenormááálne. Takže som sa sem teraz v rámci potuliek po trenčianskom regióne vrátila. A vetroň vymenila za malé dvojmiestne motorové lietadlo, z ktorého som sa kochala výhľadmi na Prievidzu, Bojnice, okolité lesy, Bojnický zámok aj Čajku - vyhliadku nad Bojnicami (o ktorých píšem nižšie, tak čítajte ďalej). Minúta letu stojí len 3 eurá, takže, myslím si, to môže byť aj veľmi fajn a originálny darček pre niekoho, čo poviete? ;-) A robia tu aj výcviky pilotov, skáče sa tu s padákom a čapujú v letiskovej krčmičke dobré pivko, hehe, ktoré mi po lete trochu napravilo žalúdok. Lebo veru som si aj párkrát zvýskla, keď so mnou pilot prudšie zahol či naklonil lietadlo.

Ak si chcete aj vy zalietať a dvihnúť si trošku adrenalín v krvi, všetky info o činnosti a aktivitách na tomto letisku nájdete TU (klik).

Špeciálny typ lietadla, ktorý sa vyrába priamo tu v Prievidzi. Presne týmto som letela aj ja.

Výhľad z letiska priamo na Bojnický zámok, úžas!

V tom lietadle sedí Milan "bez mapy". Trošku sme sa vo vzduchu pretekali :-)

Priamo v tunajších hangároch servisujú vetrone, aj vyrábajú špeciálne typy malých motorových lietadiel.

BOJNICKÝ ZÁMOK

Jeden z najkrajších zámkov u nás, ktorý akoby bol priamo vystrihnutý z rozprávky. Vedeli ste, že bol pôvodne iba drevený? Až v 13. storočí ho prestavali z kameňa. Aj tomuto hradu voľakedy vládol (o.i.) Matúš Čák Trenčiansky. Neskôr aj slávny Matej Korvín. Po smrti posledného šľachtického majiteľa, grófa Pálfiho, sa viedli o zámok vlastnícke spory. V roku 1939 ho kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. V zámku je už pekných pár desiatok rokov umiestnené múzeum. Vybrať si môžete z dvoch okruhov: zámocký a galerijný. My sme si vybrali ten prvý. Prehliadka trvala zhruba 75 minút, počas ktorej nás sprievodkyňa vzala do Grófskeho bytu, Stredného hradu, hrobky rodiny Pálfiovcov, francúzskeho parku, aj do jaskyne, o ktorej som až doteraz netušila, že sa priamo pod hradom nachádza. Ten druhý, galerijný okruh, môžete absolvovať aj bez sprievodcu. V júli a auguste (takže príležitosť zase o rok) tu dokonca organizujú netradičné nočné prehliadky so sprievodcom v dobovom kostýme, ktorý vám porozpráva pri svetle sviečky kadejaké zámocké legendy.

Legenda o tŕňovej korune

Jedna z nich vraví, že posledný panovník gróf Pálfi sa zamiloval do jednej francúzskej kontesy a aby si získal jej srdce, hrad dal prestavať do romantického francúzskeho štýlu. Trvalo mu to však pridlho a kontesu medzitým vydali za iného. Pálfi na znak svojho smútku dal postaviť okolo najvyššej zámockej veše zlatú tŕňovú korunu (aha, vidno ju aj na fotke), nikdy sa neoženil a nemal priameho potomka.

Všetky dôležité a užitočné informácie o zámku, prehliadkach, vstupnom či otváracích hodinách nájdete TU (klik).

Jedna z legiend tiež vraví, že kto sa do tohto zrkadla na zámku na seba pozrie a milo usmeje, ráno sa zobudí mladší a krajší. Tak sme sa všetci poctivo usmievali... a ráno sa zobudili mierne sklamaní :-)))

Hrobka grófa Pálfiho v útrobách zámku

Jaskyňa v hĺbke 26 metrov pod úrovňou nádvoria

Okolie zámku zdobia krásne záhrady, jazierko aj takáto menšia rotunda

ČAJKA V OBLAKOCH

Tak toto je úplná vychytávka. Ja milujem vyhliadky. A táto na kopci nad Bojnicami ma veľmi bavila. Pokrútená oceľová konštrukcia, drevené lávky, výška 30 metrov a výhľad na Bojnický zámok, Bojnice, Prievidzu, okolité lesy... skrátka waau! A vôbec tu nebolo veľa ľudí, chvíľu sme boli s kamošmi celkom na vrchu dokonca úplne sami. Cestou nadol po asi hodine, čo som striedavo s úžasom civela na výhľady a fotila, som stretla sotva 10 ľudí. Na tobogán, ktorým sa môžete spustiť dole, som nešla, ale keby som mala tak o 20 rokov menej... :-) Pre decká to tu musí byť úplný raj, keďže v okolí Čajky je pre ne vybudovaný milý areál aj so šmolkovskou dedinkou, preliezkami a kadejakými atrakciami. Vstupné je 8€, pre deti 4€ a do 3 rokov celkom zdarma. A otvorené je to tu každý deň od 8:00 do 21:00 hod. Boli ste už? Prípadne pôjdete?

Ako sa sem dostať? Kliknite TU a pozrite si aj virtuálnu prehliadku.

S Milanom a Fefem. Fotil Palko.

HALUZICKÝ KOSTOL

Pre niekoho možno ničím špeciálny, no podľa mňa veľmi fotogenický spot. Zrúcanina starého románskeho kostolíka v Haluziciach z roku 1240. Voľakedy sa tu okrem obradov konali aj trhy. Svoje "poslanie" kostol ukončil ešte začiatkom 18. storočia, kedy z neho odviezli vzácnu neskorogotickú sochu Madony z konca 15. storočia. Dnes je uložená v Beckove a pravdepodobne je to jediná pamiatka z pôvodného interiéru. Zachovalo sa tu už len kamenné torzo. Legenda vraví, že o kostolík mal veľký záujem aj Matúš Čák, pán Váhu a Tatier, a na istý čas mu dokonca patril. Kým ho od neho kráľovské vojsko nevybojovalo späť.

Celú históriu tohto románskeho kostolíka si môžete prečítať TU (klik).

Lebo čo nespravíte pre peknú originálnu fotku? Ja som od detstva lozila po stromoch, liepala sa na všetko, na čo sa dalo... niečo z toho decka vo mne zjavne stále ostalo :-)

JASKYŇA HLADOVÝ PRAMEŇ

Reku: "Poďme sa trochu zašpiniť!" To vám bol nápad :-) Kým sme nezistili, že fakt budeme špinaví od hlavy po päty. Nie som žiadna fajnovka, veď ma už hádam trochu poznáte, no keďže som len pár dní pred týmto výletom absolvovala laserovú operáciu očí, musela som sa vyhýbať prašnému a nie celkom čistému prostrediu. Takže sa do tejto tajnej jaskyne, ktorá zatiaľ nie je sprístupnená bežne verejnosti, vybral len zvyšok mojej partičky. Samozrejme, so skúsenými miestnymi jaskyniarmi, ktorých nám odporučili a dohodili v Krajskej organizácii cestovného ruchu Trenčín región. Ja som im robila fotografa. Exteriérového. Ale z interiérových fotiek, čo mi potom ukazovali, som teda padala na riť. Vchod do jaskyne, ukrytý v lese, viedol do úplnej tmy, kde si svietili len baterkami, prešli úzkymi šachtami niekoľko desiatok metrov, plazili sa miestami v blate, až sa dostali k podzemnému jazeru, ktoré jaskyňa Hladový prameň ukrýva. Závidím im (v dobrom) tento zážitok, takže som sa dohodla s miestnymi chalanmi jaskyniarmi, že sa vrátim a nabudúce pôjdem aj ja!

Keďže je jaskyňa "tajná", veľa informácií o nej uverejnených nie je, no čo to málo som našla na stránke TU (klik). Ak by ste však boli vášnivým jaskyniarom a predsalen sa sem chceli prísť pozrieť, skúste sa nakontaktovať na vyššie spomínanú organizáciu cez ich stránku www.trencinregion.sk, som presvedčená, že vám, tak ako to bolo aj v našom prípade, ochotne poradia.

Hej hou, hej hou, už trpaslíci jdou... :-)))

ČACHTICKÝ HRAD

Úprimne? Po rozprávkovom Bojnickom zámku a pekne zachovanom historickom Trenčianskom hrade bola pre mňa návšteva Čachtického hradu trošku "oštara", lebo veď zrúcanina... A bola som už asi prezážitkovaná z toľkých super vecí a miest v Trenčianskom kraji, čo sme stihli pochodiť. A bola som aj hladná :-) Ale! Ale keď nebudete hladní a dokážete objaviť krásu v zrúcaninách, choďte kuknúť aj tento Čachtický hrad, keď sa už budete túlať po regióne. Ako som už spomínala, som "na výhľady" a odtiaľto boli vážne pekné. A čo si budeme hovoriť, históriu má tento hrad vďaka Alžbete Bátoriovej priam legendárnu.

Poznáte príbeh krvavej Bátoričky?

Po smrti manžela sa grófka snažila stoj čo stoj uchovať si krásu a mladosť tým, že sa kúpala v krvi sedliackych dievčat. Priamo na tomto hrade ich vraj so svojím sluhom Fickom kántrila, na čo používali tzv. železnú pannu s ostrými ostňami, do ktorej ich zatvárali a odkiaľ ich krv stekala do pripraveného kúpeľa pre Bátoričku. Takýmto spôsobom vraj zavraždila stovky mladých dievčat, ktorých nárek dodnes počuť po nociach medzi hradnými múrmi.

Viac historických faktov o Čachtickom hrade nájdete TU (klik).

Región, ktorý sme navštívili, je vďaka svojej histórii, pamiatkam, hradom a legendám, ktorými sú opradené, veľmi obľúbený. Som presvedčená, že mnohí z vás už majú tieto miesta o ktorých píšem prechodené, však? Kde sa vám najviac páčilo? Prípadne mi napíšte do komentu, aké ďalšie zaujímavé miesta a pamiatky sa v Trenčianskom kraji oplatí navštíviť, nech viem s čím nabudúce spojiť výlet do jaskyne Hladný prameň ;-)

TraFaM

Foto: Anna Tásler-Onderková, František Kekely, Michaela Tišková, Pavol Urbánek, Milan Bardún