October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Čím meriame úspech? Každý niečím iným!

November 23, 2019

1/10
Please reload

Featured Posts

Colombo: hlavné mesto Srí Lanky sa oplatí vidieť, zažiť, prebádať aj ochutnať. Pozvanie na miestnu svadbu je už len skvelý bonus!

Keď som pred necelými 3 rokmi bola na Srí Lanke, cez Colombo, hlavné mesto tohto ostrova, som doslova prefrčala. Z letiska som sa ponáhľala rovno k nádherným plážam lemovaným vysokými palmami, ktorých som sa nevedela dočkať. Tento rok som si však povedala, že Colombo nemôžem opäť takto odignorovať. A dobre som spravila!

Toto 800 tisícové mesto, ležiace na západnom pobreží Srí Lanky, má typický ázijský vibe. Rušné cesty, trúbiace tuk-tuky, obchody a stánky so streetfoodom a na prvý pohľad totálne neprehľadná spleť ulíc. No to všetko naozaj len na prvý pohľad. 

 

S Miškou, s ktorou sme dva týždne cestovali po ostrove, sme vystúpili na hlavnej železničnej stanici Colombo Fort, na ktorú sme po dlhých hodinách dorazili vlakom z Elly. Z posledných síl sme chvíľku handlovali s vodičom tuk-tuku, lebo základné pravidlo na Srí Lanke je zjednávať, zjednávať a ešte raz zjednávať. Ak ste dobrí (ako my:)), stiahnete ich aj o viac než polovicu pôvodne vypýtanej sumy. Asi 15 minút jazdy od stanice sme si cez Airbnb bookli parádne ubytovanie u Chrisa a Anu, dnes už našich výborných priateľov, s ktorými som dodnes v intenzívnom kontakte. Manželský pár, obaja umeleckí fotografi, prenajímajú priamo na svojom pozemku malý apartmán. Od prvej sekundy som sa u nich cítila ako doma. O to viac, keď nás Anu pozvala na tradičnú srílanskú večeru do ich domu, ktorú pre nás pripravila. Skrátka, náš úvod v Colombe dopadol nad očakávania. A v podobnom duchu aj pokračoval.

Na druhý deň ráno sme sa s bedekrom a mapou v ruke vydali do mesta. Tuktukár nás odviezol do centra – časti zvanej Fort. Dnes je to finančný distrikt s modernými výškovými budovami, no priamo pri pobreží v okolí prístavu stále nájdete krásne staré koloniálne budovy, maják, no tiež budhistický chrám Sambodhi Chaithya v 33 metrovej výške nad zemou. Na vrchol vedie 258 schodov a je z neho parádny výhľad na celé mesto. Keďže ide o chrám, je nutné sa pred výstupom po schodoch vyzuť, čo som, samozrejme, rešpektovala, no tú špinu z nôh som si zmývala ešte 2 dni potom:) Vnútorné steny kupoly chrámu sú zdobené maľbami a výjavmi zo života Buddhu, v strede sú umiestnené jeho sochy. Chrámy týchto zvonovitých tvarov sa nazývajú “gadoby”, prípadne “stupy”. Priamo pod gadobou je Múzeum námornej dopravy, do ktorého sme sa síce nešli pozrieť, no ak vás zaujíma námorníctvo, možno to bude pre vás zaujímavá prehliadka. 

Oblasť v okolí tohto chrámu je strážená srílanskou armádou, dom tu má totiž aj miestny prezident, tak sa nenechajte rozhodiť prísne vyzerajúcimi vojakmi, ktorí vám možno zabránia v prechode niektorými ulicami, prípadne budú kontrolovať vášho vodiča. No keď na nich jedným očkom žmurknete, začervenajú sa, usmejú a ochotne poradia alternatívnu cestu. My sme sa s Miškou rozhodli pokračovať pešo. A to aj napriek tomu, že sme narátali v priebehu 15 minút presne 23 chlapíkov, ktorí sa pri nás pristavili a ponúkali nám prehliadku mesta autom, prípadne tuk-tukom. Snažili sa nás zlomiť na to, že je príliš horúco, že pešo je všetko ďaleko, že s nimi stihneme toho oveľa viac… Boli sme ale neoblomné ženy, ktoré sa skrátka chceli prechádzať po Forte a objavovať mesto samé. Naším vychádzkovým tempom, ktorým sme sa pomaličky dostali popri majáku, budove parlamentu, hodinovej veži Colombo Fort Clock Tower až do Dutch Hospital. Ide o koloniálne budovy s malým námestím, kde nájdete kopec príjemných reštaurácií a kaviarní, nie súčasnú nemocnicu, nebojte. V Heladiv Tea Club sme si dali najlepšie eggs benedict, aké som na Srí Lanke jedla. Krásne miesto na raňajky s výborným jedlom, dobrou kávou, tradičnými srílanskými čajmi a úžasne milou obsluhou. Vrelo odporúčam. 

V neďalekom World Trace Center sme našli poštu, z ktorej sme odoslali pohľadnice (áno, oldschoolové baby sme) rodine a priateľom a odtiaľ sa presunuli (tuk-tukom, ktorého vodič sa, samozrejme, tiež ponúkal, že nám bude robiť sprievodcu – neúspešne) do štvrte Pettah k mešite Jami-Ul-Alfar, známej tiež ako Red Mosque. Pre mňa jedna z najkrajších budov v Colombe a asi najkrajšia moslimská mešita, akú som kedy videla. Od červeno-bielej fasády s vežičkami som nevedela dlho odtrhnúť zrak. Škoda len tých ich pravidiel, kde ženy majú do mešity zákaz vstupu. Tak sme ju len poobdivovali zvonku a plynulo sa stratili v okolitých uličkách Pettah Marketu, ktorý mešitu obklopuje. Typický trh, kde ponúkajú všetko možné od látok, korenín, čaju, oblečenia, elektroniky, hodiniek, hrncov, až po úplné zbytočnosti a gýčoviny. Jednotlivé ulice sú rozdelené na sekcie. Ulica s topánkami, ulica s hračkami pre deti, ulica so šperkmi atď atď atď. Motali sme sa tu takmer dve hodiny. A jasné, že sa nechali zlomiť aj na kúpu nejakých tých suvenírov. Všetko je tu predsa “cheap, cheap”, ako tvrdia predavači. Len nezabudnite na moju radu z úvodu – aj tak treba všetko zjednávať!

Krátko popoludní sme už teda mali za sebou budhistický chrám, moslimskú mešitu, je čas, aby sme si šli pozrieť aj nejaký hinduistický chrám. Nech to máme pestré. Pestré, ako je nábožensky pestré celé Colombo. Tak sme sa odviezli k najstaršiemu hinduistickému chrámu v celom Colombe – k Sri Kailawasanathan Swami Devasthanam Kovil. Jednoduchšie ale bude, ak poviete vodičovi, že chcete ísť k Blue Hindu Teple na Sri Murugan street:) Vraví sa, že je to jeden z najkrajších hindu chrámov v meste a musím uznať, že je naozaj nádherne zdobený. Mňa baví objavovať v tých ich neuveriteľne prezdobených chrámoch nové a nové postavy, výjavy, sochy a obrazce… Chrám dala postaviť skupinka indických obchodníkov, ktorá sa pred vyše 200 rokmi prisťahovala na Srí Lanku a zistili, že v meste nie je žiaden hinduistický chrám. Tak krátko na to už bol. A je fakt úchvatný.

A že sme tých chrámov ešte stále nemali dosť, po chvíľke cesty na juh sme narazili na Gangaramaya Buddhist Temple. Tento je prezmenu najdôležitejším a najposvätnejším budhistickým chrámom v Colombe. Mieša sa v ňom srílanská, thajská, indická a čínska architektúra a pozostáva z niekoľkých budov. Pri vchode sme zaplatili vstupné asi 300 srílanských rupií, co sú necelé 2 eurá. Niekde na webe som sa dočítala, vraj to vstupné je hlúposť a netreba ho platiť, že to nie je nijako uzákonené a miestni len skúšajú ťahy na turistov a ani lístok vám nedajú. Nuž, neviem, my sme normálne dostali pri bráne aj oficiálnu vstupenku. A taká čiastka, ak naozaj ide ako “donation” pre miestne decká či na chod chrámu, ma predsa nezabije. Ide o úplnú oázu pokoja uprostred rušného mesta. S množstvom sôch, múzeom bohatým na historické nábo