October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Čím meriame úspech? Každý niečím iným!

November 23, 2019

1/10
Please reload

Featured Posts

272 schodov k hinduistickému chrámu Batu Caves

February 8, 2018

V novembri minulého roka som v Kuala Lumpur híkala nad vežami Petronas a začiatkom tohto roka zase nad druhou najznámejšou miestnou "atrakciou", ak sa tak dá chrám Batu Caves nazvať bez toho, aby som hinduistov nejako urazila.

Na okraji metropoly Kuala Lumpur v Malajzii, zhruba pol hodinu jazdy vlakom z hlavnej stanice KL Sentral (v závere článku nájdete presný popis ako sa sem vlakom dostať a nemusieť sa spoliehať na miestne cestovky a sprievodcov), sa nachádza vysoká vápencová hora a zároveň jedno z najposvätnejších hinduistických pútnických miest. Jaskyne známe ako BATU CAVES. Počas sviatku Thaipusam sa tu každoročne zíde až 1,5 milióna pútnikov, najmä z Indie, čo teda musí byť asi riadna masovka. V čase mojej návštevy tu bolo síce rušno, no nie neznesiteľne plno. Keď sa bez ujmy pretlačíte cez vlakové nástupište a pár stánkov so suvenírmi, už to bude úplne ok. Vysoká zelená socha hinduistického boha Hanumana ma síce vítala už pri vstupe do areálu, no jaskyni, ktorú "chráni" sa povenujem neskôr. V mojom hľadáčiku bola teraz, na začiatku, len a len tá slávna veľká zlatá socha a schody, ktoré som vídavala na hádam všetkých fotkách z Batu Caves. 

Hinduistické sochy sú tak krásne gýčovo farebné, až sa mi to páči :)

"Tak toto je ono," vravela som si stojac pod 42 metrovou sochou hinduistického boha vojny Murugana. Vraj je to najvyššia socha v celej Malajzii a celkovo druhá najvyššia hinduistická socha na svete (tá prvá je v Nepále). Odhalili ju v 2006-tom počas spomínaného sviatku Thaipusam a na jej stavbu minuli 300 litrov zlata, ktorým je pokrytá. Zjavne práve to navýšilo sumu za túto stavbu na závratných 2,5 milióna ringgitov, čo je miestna mena (to je vyše pol milióna eur!). Na brade sa už Muruganovi trochu olupuje to zlato... bolo by treba pretrieť :)

Druhá vec, čo človeku okamžite padne do oka, sú strmé schody (nerátala som, ale píše sa, že ich je 272), ktoré vedú do hlavnej jaskyne/svätyne. Keď som pred časom zavesila na FB fotku odtiaľto, Martin mi napísal, že pred rokom, keď tu bol on, sa tu vo veľkom budovalo a každý dostal vedro s pieskom, ktoré mal hore do jaskyne vyniesť. Strašne som sa nasmiala, ako šikovne to miestni vymysleli :) Ja som mala v tej horúčave čo robiť aj bez závažia. Vstup hore do jaskyne je free, pod schodami ale sedia dámy, ktoré dosť dôkladne kontrolujú dress code. Žiadne krátke sukne ani šortky... odhalené ramená im nevadili.  

Cestou po schodoch budete míňať pekný vodopád, ktorý špatia len odpadky, ktoré pod ním ležia a ktoré som radšej nefotila a len si zanadávala na turistov, ktorí toto dokážu urobiť. Keď som ale neskôr zbadala divoké opice, ktoré sa tu potulujú, v dobrej viere v poriadkumilovných ľudí som vinu za ten bordel zvalila na ne. Míňame aj jednu z ďalších jaskýň, tzv. Dark Cave, v ktorej žije množstvo netopierov a bohviečoho ešte a kam sa môžete ísť pozrieť len v skupine, s helmou na hlave a organizovane so sprievodcom v rámci prehliadky. Aj to ma, okrem tých netopierov samozrejme, odradilo a radšej som pokračovala pekne krásne hore tými 272 schodmi a užívala si parádny výhľad na Kualu v diaľke. Pri dobrom počasí a zraku sa dajú odtiaľto zbadať aj Petronas Towers.

Najväčšia, najznámejšia a najposvätnejšia z tunajších jaskýň je práve táto Temple Cave takmer na vrchole hory. Je 400 miliónov rokov stará a voľakedy bola normálne obývaná ľuďmi. Trochu sa to tu stále podobalo na stavenisko... všade samé lešenie, keď si ho ale odmyslím, je to fakt pekné miesto. Do skál sú vytesané oltáre, sochy a odvšadiaľ trčia obrovské vápencové kvaple. 

Ďalšie schody ma priviedli až k úplnému centru diania - ku chrámu Valli Devanai, ktorý je zasvätený Muruganovej manželke. Okrem viacerých oltárov zdobených farebnými sochami a obrazmi hinduistických božstiev, sú tu zjavne hlavnou atrakciou opice. Ja som s týmito makakmi vyslovene zlú skúsenosť nemala (asi preto, že som sa ich ani nepokúšala kŕmiť), no viacerí ľudia vravia, že sú neuveriteľne drzé, zlodejské a miestami až agresívne. Tak bacha na ne, ak sem prídete ;) 

Dvakrát denne, ráno a popoludní, sa v tomto chráme modlí. Ja som obrad nestihla, no aj tak tu bol návštevníkom, a hlavne teda veriacim, ktorí sem neprišli ako ja len očumovať, ale návšteva tohto miesta má pre nich hlavne duchovný význam, k dispozícii hinduistický "kňaz". Zvonil na zvončeky, zapaľoval vonné sviečky, niečo miestami mrmlal (modlitby... teda dúfam, že to boli modlitby :)) a dával ľuďom akési požehnanie v podobe popola na čelo. Najskôr opatrne, no neskôr posmelená úsmevmi a prikývnutím okolostojacich, som si aj ja bola pre značku na čelo. Bála som sa, aby som ich ako nehinduistka neurazila, no "kňaz" vyzeral, že ho to dokonca potešilo. Doširoka sa usmial a ešte mi k požehnaniu dal aj kvetinu do vlasov. A všeeeetci hinduisti naokolo sa na mňa až do odchodu srdečne usmievali. Už viackrát sa mi na cestách stalo, že som niečo pre mňa nové a netradičné chcela spraviť či vyskúšať, ale bála sa spočiatku, ako zareagujú miestni. V 99% prípadov ma však privítali s otvorenou náručou a vzali medzi seba. Treba vždy začať opatrne a sledovať ich reakcie. Zväčša budú pozitívne, špeciálne v Ázii, veď skúste a zistite na vlastnej koži ;)