October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Kambodža – Nový dovolenkový raj

October 27, 2019

1/10
Please reload

Featured Posts

Moje slovenské leto: Banská Štiavnica

July 28, 2017

Toto leto je u mňa skôr o krátkych výletoch po Slovensku a susedných krajinách, než o vyvaľovaní sa na pláži a dovolenkovaní pri mori. A vôbec mi to nie je ľúto. Lebo tu máme toľko pekných miest, čo rozhodne stoja za to!

Do Banskej Štiavnice ma tentokrát pritiahol manželov koncert. Nezvyknem s ním chodievať často, predsalen, je to jeho práca a kto si do roboty ťahá partnerov? Ale občasné výnimky robíme, najmä v lete, keď sa to dá spojiť aj s výletom. Tak sme ostali aj s priateľmi celý víkend a užili si toto krásne historické mestečko, aj kaviarne a baríky a nasávali víno a atmosféru. Uličkami mesta sme nachodili kilometre :) Do kopca, z kopca... také slovenské San Francisco :) A na každom rohu sa dá vidieť niečo zaujímavé, kostolíky, námestíčka, upravené budovy s farebnými fasádami... Jednoznačne je pre mňa Štiavnica jedným z najkrajších miest u nás. A vedia to aj v UNESCO, keďže je už od 93-tieho zapísaná v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Ale to určite všetci viete. Na stránke mesta som však objavila 7 divov Banskej Štiavnice (KLIK), o ktorých ste možno ani vy nevedeli... Nebudem to tu celé prepisovať, radšej si tam rovno kliknite a prečítajte sami, samé zaujímavosti. 

 

NÁMESTIE SV. TROJICE

Trojičné námestie so známym morovým stĺpom je pre mňa naj symbolom Štiavnice. To keď niekde vidíte odfotené, hneď viete... Stĺp bol postavený mestom na znak vďaky za ústup morovej epidémie. Tak preto sa volá morový? Hmmm, dáva to zmysel.

 

DOM MARÍNY

A len kúsok pod námestím stojí dom najväčšej múzy v dejinách slovenskej literatúry - Sládkovičovej Maríny. Celý príbeh tejto nenaplnenej lásky si môžete prečítať TU. Okolo lavičky pred domom pribúdajú zámky, ktoré tu pripínajú zaľúbenci a je ich už teda pekný počet. Nevedeli sme o tom, tak sme si zámok nepriniesli. Ale zopár veršov z tej slávnej básne som si, sediac na lavičke sťa by Marína, aspoň odrecitovala. 

 

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!


Báseň má takmer 300 slôh, tak som dala len prvú a poslednú... a aj to sa už partička okolo jemne nudila a poklepkávala nohami... Však už aj boli asi 2 hodiny v noci, heh. Ale z úcty k Maríne a Sládkovičovi nikto nič nepovedal :) Vyčkali. Zatlieskali. A šli sme spať. 

 

KALVÁRIA

V Štiavnici som bola už niekoľkokrát, no až teraz sa mi konečne podarilo vyštverať na Kalváriu. Aj som sa hanbila, že až teraz. Ale radšej neskoro ako nikdy. Banskoštiavnická baroková kalvária je považovaná za jednu z najkrajších v celej Európe a je dominantou, ktorú vidno už z diaľky, už keď sa človek blíži po ceste k mestu. Nedá sa ju prehliadnuť. A to už od polovice 18. storočia! Viac o jej histórii sa dozviete TU. Cesta od informačného centra pod kopcom (kam sa dá prísť autom) až hore na vrchol nie je vôbec náročná a dá sa zvládnuť za cca. pol hodinku. Záleží ale len na vás, ako dlho sa budete kochať výhľadmi a kostolmi, kaplnkami... 

Výhľad je odtiaľto naozaj krásny... Aj keď ten náš už po chvíli vystriedali obrovské mračná a začalo sa blýskať a hrmieť a liať ako z krhly! Tak sme sa bežali skryť do najbližšej otvorenej kaplnky, kde sme prečkali najhorší dážď. Vlastne prepiknikovali :) Lebo kamoška vytiahla zo svojho zázračného ruksaku domáce koláče čo napiekla! Jaaaj, ako ja milujem takéto crazy výlety s neočakávanou zápletkou a rozuzlením :)

 

ŠTIAVNICKÉ TAJCHY

Búrka prehrmela a ešte v to popoludnie sme si dali aj výlet k okolitým tajchom. Reku keď už sme tu, nech toho stihneme čo najviac! Zo 60 navzájom poprepájaných vodných nádrží vybudovaných pre banícke účely ostalo dodnes niečo cez 20 a napriek tomu, že sú umelo vytvorené, pôsobia, akoby tu v prírode boli odjakživa. Aj sme si plavky zbalili so sebou, lebo vraj sa v nich dá kúpať. Veru dalo, a aj vo Veľkej Vodárenskej kopec ľudí plávalo. A tá krásna tyrkysová voda! Pre niekoho pikoška, niekto možno viete, ale majú to tam super rozdelené... na jednej strane plavkári, na druhej nudisti. My sme nakoniec ostali verní piknikovej tradícii, rozbalili deku na nenudistickej strane a dojedli všetky sladkosti, čo zázračný Mirkin ruksak ešte skrýval:) Lebo treba doplniť energiu po síce krátkej, ale o to intenzívnejšej túre po lese, ktorým sa k tajchom dá dostať.