October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Kambodža – Nový dovolenkový raj

October 27, 2019

1/10
Please reload

Featured Posts

Zanzibar: ostrov klinčekov, krásnych pláží a fanúšikov slovenských futbalistov

May 31, 2017

Minimálne 3 roky som ho „užierala“, že by sme mali ísť do Afriky. Áno, raz určite aj tuto blízko do Egypta alebo Maroka, ale zo všetkého úplne najviac do východnej časti kontinentu, na safari, do Kene, Tanzánie a tááák. Neuveriteľne ma to tam lákalo a neviem prečo môjho muža až tak veľmi nie. Ale pre pokoj v rodine napokon prikývol. 

Po hodinách strávených nad mapami a počítačmi, pri hľadaní leteniek a ubytovania bol napokon plán nasledovný: týždeň na pobreží Kene v okolí Mombasy, prelet na tanzánsky ostrov Zanzibar, po týždni späť do Kene, pár dní v Nairobi a na záver ešte safari. Keď som prišla 2 týždne pred odletom s informáciou, že kvôli preletu z Kene na Zanzibar budeme potrebovať očkovanie proti žltej zimnici, mal sto chutí výlet sabotovať:) Ono je to s tým očkovaním tak na náhodu... môžete niečo chytiť, ale aj nemusíte. A na letisku je to veľmi podobné. Môžete naraziť na colníka, ktorý si od vás vypýta očkovací preukaz, ale aj nemusíte. My sme mali napokon šťastie na takého, ktorý sa nám ledva pozrel do pasu a neriešil. Ale pre každý prípad sa asi zaočkovať treba, pokiaľ to vyslovene vyžadujú. Čo vám poviem, trieskať si hlavu o stenu letiskovej haly, keď vás nevpustia do krajiny... to by som zažiť nechcela.

Let z Mombasy na Zanzibar trval asi hodinku takým tým malým lietadlom, na ktoré majú ľudia, čo sa boja lietať, problém aj pozrieť. Voľakedy som aj ja pri takých letoch mala stiahnutú riťku, ale po skúsenosti spred roka z Ázie, kde sme mali asi 20 preletov kadečím možným, čo už hádam ani nespadalo do kategórie lietadlo, ale skôr truhla s krídlami, už zvládnem asi všetko. Hneď po prílete v zmenárni sme sa stali takmer milionármi, keďže za 1 euro vám vymenia asi 2500 tanzánskych šilingov. A taxíkom sa odviezli úplne na najsevernejšiu časť ostrova, kde vraj najmenej badať tie šialené rozdiely medzi odlivom a prílivom, o ktorých ste už možno tiež počuli. Aj mne to spomínalo viacero kamarátov, že bacha! Na takmer všetkých zanzibarských plážach vraj pri odlive more „odchádza“ od pláže aj niekoľko stoviek metrov a vy sa riadne nachodíte, kým sa aspoň po pás namočíte. Na severe, v oblastiach KendwaNungwi to nebolo až také citeľné.

Aké krásne sú tu pláže a jemný biely piesok, o tom ani písať asi nemusím, to vidieť celkom jasne na fotkách nižšie. O tom, že Zanzibar začína byť na môj vkus trošku moc turistický, o tom sa mi pre zmenu písať vôbec nechce, lebo ešte teraz sa mi dvíha tlak pri spomienke na to, ako bol náš hotel plný uhulákaných Talianov (a to ja mám Talianov fakt rada, nič proti nim, ale čo je veľa, to je veľa!). Skrátka, dobre si premyslite, či vám za to stojí all inclusive rezort, alebo či by vám nevyhovovala skôr nejaká private chatka, kde budete mať pokoj. Ja väčšinou dávam prednosť práve takémuto pokojnejšiemu typu ubytovania, prípadne malým rodinným hotelíkom s bungalovmi. Po dlhej dobe sme tu na Zanzibare spravili výnimku, ktorá nám len potvrdila pravidlo, že nabudúce opäť radšej niečo menej megalomanské. Ale zase nech to nevyzerá, že sa sťažujem... výhľad krásny, ubytovanie, strava, bazény, atrakcie pre deti (ak s nejakými cestujete)... všetko super. Len moje dobrodružné ja ma neustále ťahalo mimo rezort objavovať okolie a zoznamovať sa s lokálnymi obyvateľmi.

Nebolo treba chodiť ďaleko... kúsok od hotela, priamo pri pláži bol skvelý masajský market. Aj napriek tomu, že miestni obyvatelia sú vlastne Swahilčania a oficiálnym jazykom je tu swahilčina, takmer všetci už vďaka prílivu turistov hovoria anglicky. A aj keď najčastejšími slovami na markete sú look-look a cheap-cheap, ak sa trošku skamarátite (a, samozrejme, nejaký ten obraz, magnetky, tričká, či iné suveníry od nich aj kúpite) dozviete sa aj kopec iných zaujímavých vecí z ich života, prípadne vám dajú tipy na fajn lokálne bary. Jeden masaj ma už ťahal za ruku, že mi ide ukázať neďalekú dedinu... kým sa nezjavil Ivan a nehodil naňho taký ten „hej, kamoško!!“ pohľad.

Do tej dediny nás napokon vzala Anna. Najmilšia osoba, akú som na Zanzibare stretla. Pochádza z mainland-u, teda z pevninskej časti Tanzánie a tu na ostrove pracuje ako barmanka v rezorte, kde sme boli ubytovaní. Spriatelili sme sa takmer okamžite po príchode, keď sme zistili, že máme rovnaké mená. Všetci jej kolegovia z baru nás už po pár dňoch nevolali inak ako black Anna & white Anna:) V jeden večer, keď jej skončila šichta, sme sa stretli a šli spolu navečerať do dediny. Viedla nás tmavými zaprášenými uličkami, ktorými denne prechádza do a z práce domov. Zdravila sa s miestnymi obyvateľmi a kamarátmi, ktorí mnohí trošku zazerali, čo za biele tváre si to ťahá so sebou. Pri večeri v lokálnej reštike, kde nám odporučila ugali - kukuričnú kašu, ktorú jedávajú, lebo je omnoho lacnejšia ako ryža, a nejaké karí, nám porozprávala svoj príbeh. Ako pochádza zo 4 sestier a jej otec, keďže veľmi túžil po synovi, si našiel ďalšiu ženu, ktorá mu porodila chlapca. Že to v Afrike ako šikovná a ambiciózna žena vôbec nemá jednoduché. Od mladosti sa stará sama o seba, aj prácu na Zanzibare si našla sama a je jedinou ženou, ktorá robí v rezorte za barom. Vraj je to takmer výlučne mužská záležitosť. S ubytovaním to vraj tiež nie je žiadna sláva. Každý nájomca sa jej pýta, či má manžela (a to má kočka len 23 rokov!) a ako chce takto sama platiť nájom. Ďalším problémom je jej katolícka viera. Moslimovia to tu majú vo všetkom omnoho jednoduchšie, keďže komunita katolíkov je tu vo veľkej menšine. Mnohí vraj práve kvôli tomu svoje vierovyznanie taja, no ona nie, vždy hrdo prizná, že je katolíčka. Po večeri nás pozvala do svojho príbytku. O maličkú skromnú izbičku s papundeklovými (taká tenká drevotrieska či čo to bolo) stenami v obytnom komplexe sa delí s kolegyňou z hotela. Ale musím uznať, že to mali zariadené pekne. Posteľ, police, stôl, stoličky, telka, plagáty na stenách a skrinka s riadom, všade čisto. Kuchynka a toaleta boli spoločné na chodbe. Ponúkla nás vodou na priedomí, kým sa prezliekla z rovnošaty do niečoho pohodlného a vhodného do baru. Lebo sme šli ešte trochu požúrovať. Odviezol nás autom jej kamoš taxikár, aj cenu vybavila ako pre miestnych... V Gerry’s bare na Nungwi Beach to pred polnocou už riadne žilo. Live kapela, miešané drinky, tanzánske pivo Kilimanjaro (btw: Anna nepije alkohol, tak ona limonádovala celý večer), nohy v piesku... fajnový večer to bol. A s Annou som doteraz v kontakte. Dokonca sa s Ivanom dohodli, že ak sa raz bude vydávať, príde jej zahrať na svadbu. A taká pravá africká svadba, wooow, to už teda musí byť zážitok! Verím, že sa dočkám skoro:)

Okrem krásnych pláží a leňošenia na nich je najväčšou zanzibarskou atrakciou Stone Town, historická časť hlavného mesta v západnej časti ostrova. A od roku 2000 dokonca zapísaná v UNESCO. Jasné, že i my sme si dali takýto celodenný výlet. Aj tu platí, že cenu všetkého treba zjednávať... taxíky, suveníry... skrátka všetko. Osobne si myslím, že aj tak sme kopec vecí preplatili, no keď sú miestni milí, fakt sa mi nechce handrkovať o dolár či dva (áno, aj americkými dolármi sa niekde dá platiť, ale nie všade). A taxikári vám tiež niekedy porozprávajú kadejaké miestne špecifiká. Napríklad ma zaujímalo, prečo je tak strašne veľa domov, ktoré sme míňali po ceste, nedokončených, len hrubé stavby, často bez striech, dverí (sklenené okenné tabule nemali zväčša ani dokončené domy, len akési provizórne rolety, takže ich absencia ma neprekvapovala). A hlavne, tie domy vyzerali, že takto nedokončené stoja už celé roky. Vraj je to vždy len otázka peňazí. Ak si kúpia pozemok, musia potom dlhé roky šetriť na to, aby na ňom dom vôbec postavili. Aj on sám vraj má takto rozostavaný dom už 10 rokov a stále na ňom priebežne pracuje.

Po asi hodine cesty nás vysadil v Stone Town-e pred House of Wonders – krásnou budovou pri pobreží z roku 1883, ktorú pri návšteve mesta určite neprehliadnete. Bola prvou budovou na Zanzibare, ktorá mala zavedenú elektrinu a dokonca prvá vo východnej Afrike, čo mala výťah. Momentálne slúži ako múzeum swahilskej a zanzibarskej kultúry.