October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Čím meriame úspech? Každý niečím iným!

November 23, 2019

1/10
Please reload

Featured Posts

Naša veľkonočná olievačka? Slabý odvar oproti thajskému sviatku Songkran!

April 17, 2017

Keď som bola malá, otec ma na Veľkú Noc celkom šetril a vždy len jemne pofŕkal vodou. V teenagerských časoch boli spolužiaci o niečo radikálnejší šibači a vedro ľadovej vody nebolo ničím výnimočným. Odkedy som s Ivanom, ujde sa mi vo Veľkonočný pondelok vody vždy tak za pohár. Tento rok som si však v Bangkoku, počas osláv thajského Nového roka, nadrobila olievačky aj na niekoľko životov dopredu.

Songkran je jeden z najväčších thajských sviatkov. Od 13. do 15. apríla každoročne oslavujú príchod Nového roka, tentokrát rok kohúta. A my s nimi! Z Kambodže sme sa v zložení ja + Ivan a naši kamoši Tomáš + Nina presunuli do Bangkoku práve s cieľom zažiť na vlastnej koži slávny vodný festival, ktorý tieto novoročné oslavy sprevádza. Pre miestnych je Songkran štátnym sviatkom, decká majú prázdniny, mnoho ľudí odchádza do svojho rodiska navštíviť svoje rodiny a, samozrejme, má aj duchovný charakter. Navštevujú miestne chrámy, v nich ponúkajú budhistickým mníchom jedlo, tí ich naoplátku kropia (svätenou?) vodou a vodu lejú aj na sochy Buddhu, čím sa očisťujú od svojich hriechov a smoly.

Pre nás turistov bol Songkran hlavne honbou za bohapustou olievačkou, čo si budeme klamať. Aj keď nejaké tie chrámiky a pamiatky sme, samozrejme, dali. Aj ma mních vodou pokropil. No tentokrát sme to s tými pamätihodnosťami príliš nepreháňali.

Niečo o tom, čo nás počas týchto dní v Bangkoku čaká sme vopred načítali, niečo vygooglili, no na také šialenstvo nás nepripravil žiaden bedeker:) Komukoľvek sme povedali, že máme hotel priamo na jednej z najrušnejších miestnych ulíc Khaosan Road, len krútil hlavou. Veď chceme byť v centre diania! Varovali nás aj, že sa v noci veľmi nevyspíme, keďže ulica a bary žijú až do svitania. Kto ale chodí do Bangkoku spať a relaxovať? Predstavovala som si tento náš výlet trošku ako film Hangover 2. A nebola som ani tak ďaleko od pravdy:) Ešteže tú novú kérku som si dala spraviť ešte v Kambodži a neťahalo ma to už po pár panákoch k thajskému tetovačovi, xix.

Už pár dní pred oficiálnym začiatkom osláv sa to na “našej” ulici začalo hemžiť predavačmi vodných pištolí a vodotesných obalov na mobily. Čas vybaviť sa potrebným arzenálom! My s Ninou len také malé pištolky, veď máme so sebou našich ochrancov, ktorí si zaobstarali poriadne “delá”.

V prvý deň osláv vyzerala Khaosan Road, akoby tu vypukla minimálne nejaká revolúcia a davy vyšli demonštrovať do ulíc. A presne takto to vyzeralo aj počas ďalších dvoch nasledujúcich dní. Výjsť pred hotel a ostať suchý dlhšie ako 30 sekúnd bolo nadľudským výkonom. Okamžite sa na vás vrhne ktokoľvek, kto má poruke vodu. Dovolené sú vodné zbrane, poháre, plastové fľaše i vedrá s vodou, dokonca záhradné hadice. Všetko však v rámci srandy a s pokrikmi “happy new year”. Teda tými úsmevmi okolo celej hlavy som mohla aj šetriť, keďže pôvod vody nie je vždy celkom známy. Ďalším pravidlom totiž je, že voda by mala byť čistá, ale čistá v Bangkoku rozhodne neznamená pitná. A niektorí “snajperi” teda vedia mieriť priamo na ústa, prípadne do ucha či oka je tiež populárny zásah. Navyše sa v dave potulujú záškodníci s bielym púdrom, ktorý ho na vás, ani neviete kedy a ako, hodia, prípadne vám ho ešte pekne rozmažú po tvári.

A keď si vystriekate všetky vodné zásoby, okamžite sú miestni podnikavci pripravení vám z veľkých kadí vodu za 10 bahtov (necelých 30 centov) dočerpať, takže “boje” trvajú bez prestávky celé hodiny, vlastne dni, noci... Každopádne vidieť niekoľkotisícový dav olievať sa vodou, miestami sa zaseknúť v tom dave a nevedieť sa ani pohnúť, prípadne sa dostať doprostred fightu, kde po sebe útočia tí najoduševnenejší, to stálo za to! Mokrá tri dni od hlavy po päty.

Posedieť si v niektorom z barov s hlučnou neutíchajúcou hudbou lemujúcich ulicu a dať si pivko – jedine mokrí s tým, že si pohár chránime rukou, aby nám doň niekto nenastriekal tú “nepitnú” vodu (keď sa práve neolievame s partičkou pri vedľajšom stole:)).

Dať si niekde na ulici streetfood v suchu? Nemožné:) A ak by sme chceli skúsiť reštiku v niektorej z pokojnejších ulíc, aj tak by sme museli najskôr prejsť bojovou zónou na Khaosan a z tej nie je šanca vyviaznuť suchí. O zábavu sme mali postarané. A že to teda bola zábava! Jedinečná, akú sa rozhodne oplatí zažiť. Len si treba dávať bacha v tej trme-vrme na vreckárov a neopiť sa tak, že o sebe neviete. Aby ste neskončili naozaj ako v tom spomínanom filme:) Takže ak sa ešte niekedy budem chcieť sťažovať na typickú slovenskú veľkonočnú olievačku, pripomeňte mi len prosím slovko SONGKRAN.

 TraFaM

Foto: Anka + Ivan + Tomáš

 

PS1: cool video priamo z vodnej bojovej zóny na Khaosan Road a to, ako sme si počínali, nájdete na mojom FB Anna Tasler (KLIK TU)

 

PS2: ospravedlňte, prosím, zníženu kvalitu niektorých fotografií, tým vodným kvapkám sa nedalo ani za svet vyhnúť:)

 

 

Páčil sa vám článok? 

Podporte svojím hlasom môj blog v súťaži Bloger roka 2017 (KLIK  TU)

Ďakujeeem!