October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Kambodža – Nový dovolenkový raj

October 27, 2019

1/10
Please reload

Featured Posts

Taj Mahal - monument večnej lásky

October 23, 2016

Z hlavného mesta Indie New Delhi sme vyrazili autom o pol 3. nadránom, ak sme chceli stihnúť prísť do 200 km vzdialenej Agry pred svitaním. Prečo? Lebo vidieť Taj Mahal pri východe slnka bude určite zážitok...

A bol, skutočne nezabudnuteľný!

India bola dlho mojím cestovateľským snom a legendárny mramorový chrám Taj Mahal „must see“ minimálne tak, ako Eiffelovka v Paríži či Socha slobody v NY. A možno aj o niečo viac, keďže tento monument lásky je opradený skutočne romantickým príbehom.

Dal ho postaviť cisár Shah Jahan v 17. storočí najobľúbenejšej zo svojich troch manželiek Mumtaz Mahal, perzskej princeznej, ako prejav jeho veľkej lásky. Tá, žiaľ, prišla o život pri pôrode ich 14. dieťaťa. Pracovalo na ňom 20 000 remeselníkov, ktorým podľa (vraj nepravdivej) legendy po dokončení stavby (čo trvalo vyše 20 rokov) odťali ruky, aby už nikdy v živote nepostavili nič tak krásne ako Taj Mahal.  

Taj Mahal má 3 vstupné brány, ktorými sa dostanete do areálu – východnú, západnú a južnú. Prvé dve spomínané otvárajú s východom slnka okolo 6-tej. Južnú až neskôr. Čakáme s lístkom za asi 1000 rupií (cca. 13 eur) pri tej západnej s asi stovkou ďalších návštevníkov, lebo východná vraj býva takto zrána plnšia. Sú tu cudzinci ako my, ale aj kopec miestnych, tí majú vstupenku za 40 rupií, čo má asi podporiť národný turizmus. Myslím, že je to férové a efektívne.

Už prvý pohľad na Taj Mahal vás totálne odrovná a onemiete úžasom... teda aspoň na mňa to malo takýto wow efekt. A ešte stále pretrváva. Obzvlášť v ranných lúčoch slnka, ktoré sa postupne opierajú do bieleho mramoru a osvetľujú ho, vzduch nie je ešte tak horúci a aj turistov je tu takto skoro pomenej. Už po pár hodinách začne byť Taj Mahal zahalený do zvláštneho oparu, ktorý z diaľky rozostruje jeho kontúry, preto je skoré ráno priam ideálny čas.

Nemá význam opisovať tu, aká som bola nadšená a akú úžasnú atmosféru Taj má... lebo je to skrátka neopísateľné. Pôvodne som si myslela, že Taj rekonštruujú, preto tie lešenia na pár miestach, no vraj je obdobie čistenia a leštenia fasády... Čo už, trošku to uberá z celkového dojmu, ale nevadíííí. 

Náš spoločník Raj má na Taj Mahal úžasné spomienky ešte z čias spred roku 1983, kedy bolo toto miesto zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Ako malý chlapec, ktorý vyrastal v Agre, zvykol v areáli chrámu tráviť celé dni. Vtedy tu ešte neexistovalo vstupné, turistov tu bolo minimálne, v záhradách, ktoré sú teraz ohradené, zvykol sedávať a zjesť si svoj obed, ktorý mu mama nabalila do školy. 

Tiež nám prezradil, ako väčšina sprievodcov „odrbáva“ turistov a za slávnu lavičku, na ktorej je odfotená Lady Diana (a neskôr aj princ William s manželkou Kate) vydávajú celkom inú. Priamo pred Taj Mahalom je totiž vyvýšená area s jazierkom. Z prvej lavičky je o niečo krajší výhľad na Taj a nebránia mu ani turisti v okolí. Z tej, na ktorej naozaj sedela Diana, dnes už málokedy odfotíte tak krásny záber. Preto sa väčšina ľudí fotí na nepravej „Dianinej lavičke“. My sme sa cvakli na oboch... A keď som si neskôr pozrela na webe staré Dianine fotky... Raj mal naozaj pravdu!

Taj Mahal slúži vlastne ako mauzóleum a sú v ňom hrobky Shaha a Mumtaz. Sú vraj len falošné a ich skutočné  hrobky sa nachádzajú inde, pod úrovňou okolitých záhrad. Vo vnútri je zakázané fotiť, ale v podstate tam okrem tých sarkofágov (zatvorených, takže žiadne divadlo) aj tak nič špeciálne na fotenie nie je (aspoň teda nie na miestach voľne prístupných verejnosti)... ak si teda neulietavate na kachličkách, dlažbách a štukatúre :) Mnoho chodieb a miestností je uzamknutých a vstúpiť doň môžu len vyvolení. Pohľadu zvonku na Taj sa ale nič nevyrovná. Ani dva chrámy po jeho bokoch, pre zvyšné manželky, z ktorých jeden slúži dodnes ako moslimská mešita. Celý Taj je vlastne moslimská stavba (i keď zároveň s indickými i perzskými prvkami) čomu nasvedčujú aj 4 vysoké minarety po jeho rohoch a symbol islamského mesiaca na vrchu chrámu. Práve preto býva Taj v piatok zatvorený pre verejnosť a chodia sa do miestnej mešity modliť len domáci.

A ešte jedna krásna legenda koluje o Taj Mahale. Je fakt, že mení farbu podľa toho, ako rozlične naň v priebehu dňa dopadá slnečné svetlo. Vraj presne tak, ako sa mení počas dňa nálada ženy!

Zo zadnej časti Taj Mahalu je výhľad na rieku Yamuna, ako aj miesto, kde mal pôvodne stáť Čierny Taj Mahal. Stavbu napokon nikdy nezrealizovali, i keď archeológovia objavili jej základy a potvrdili tak tieto dohady o ďalšom monumente. V diaľke je tiež vidieť obrysy pevnosti Agra Fort. Keď Shahov syn prevzal vládu nad krajinou, práve vo veži tejto pevnosti uväznil svojho otca. Ten sa tak až do svojej smrti díval na svoje monumentálne dielo len z diaľky. A práve tam máme namierené hneď z Taj Mahalu.

 

Agra Fort

 

Agra Fort, alebo tiež Červená pevnosť, ako ju zvyknú nazývať podľa červenej farby, ktorú má, je faaaakt obrovská. Slúžila (a vlastne stále trochu slúži) na obranné a vojenské účely a na rozlohe neuveriteľných 380 000 m2 je vystavaných hneď niekoľko palácov, nádvorí, knižníc i mešita. Indická armáda využíva jej priestory dodnes, verejnosti je prístupných len asi 30% objektu, zvyšné aktívne osídľujú miestni vojaci.

Leží len 2 a pol km od svojej slávnejšej sestry Taj Mahalu a rovnako je zapísaná v UNESCO. Prvé zmienky o pevnosti sú už z 11. storočia, no časom z nej ostali len ruiny. Do súčasnho stavu ju dali až za vlády spomínaného Shah Jahana, vďaka ktorému dodnes obdivujeme aj Taj Mahal.