January 25, 2020

October 9, 2019

Please reload

Recent Posts

Dokonalá exotika pre náročných, no stále sa super ceny... taká je Malajzia!

January 25, 2020

1/10
Please reload

Featured Posts

Francúzska Polynézia - čierna perla Pacifiku

June 16, 2015

Pokiaľ sa už rozhodnete obletieť polovicu zemegule a zavítať do Francúzskej Polynézie, bola by škoda vidieť len síce krásne, no turisticky sprofanované Bora Bora. Ostrovy tejto oblasti sú totiž zaručene jedny z najautentickejších miest, aké môžete navštíviť. A stretnúť tých najmilších domorodcov, ktorí vás už z diaľky srdečne zdravia “iaorana” bez toho, aby sa z vás pokúšali vymámiť peniaze a niečo vám nasilu predať.

Uprostred Tichého oceánu, asi 8 hodín letu z Los Angeles, sa rozprestiera sen mnohých turistov hľadajúcich romantickú scenériu, božský pokoj a autentickú domorodú kultúru - Francúzska Polynézia. Tvorí jú presne 118 ostrovov. Okrem nich však ešte ďalšie stovky takzvaných “motu”, čo sú pridružené drobné, zväčša neobývané ostrovčeky. Francúzština je tu oficiálnym úradným jazykom, čo som si napríklad ja, napriek jasnému náznaku v názve destinácie, kam som sa aj s manželom na vlastnú päsť vybrala, spočiatku vôbec neuvedomila. Väčšina obyvateľov hovorí týmto jazykom úplne plynule, pričom ovládajú ešte svoj domorodý jazyk. Anglicky vedia zväčša len pracovníci v oblasti služieb, aj to iba na najnavštevovanejších ostrovoch. Najznámejšími turistickými destináciami tejto oblasti, o ktorých ste už zaiste počuli, sú honeymoonermi vyhľadávané Bora Bora a hlavný ostrov celej polynézie Tahiti.

 

Tahiti – vstupná brána do raja

Francúzska polynézia má zhruba 300 tisíc obyvateľov, z toho polovica žije v hlavnom meste Tahiti Papeete. Toto mesto je vstupnou bránou do Francúzskej Polynézie, keďže práve tu sa nachádza jediné medzinárodné

letisko. Tahiti sú, rovnako ako ostatné polynézske ostrovy, vulkanického pôvodu. Počas dňa si tu môžete vychutnávať prechádzky po plážach s čiernym pieskom a kúpanie v príjemne teplom oceáne. Na večeru nechoďte do reštaurácie, i keď ani tie nie sú na zahodenie, ale skúste navštíviť “roulottes”. Sú to mobilné vany, ktoré sa podvečer začnú objavovať ​na parkoviskách pri plážach, kde vám priamo z nich za lacno naservírujú skvelé grilované mäso a ryby, ale aj palacinky či cestoviny. Stretnete tu mnoho miestnych obyvateľov, pre ktorých je posedenie pri “roulettes” každodenným rituálom. K večeri si nezabudnite dať ich tradičné pivo Hinano. Jeho logo, teda sediaca dievčina s kvetmi vo vlasoch, je hádam najznámejším “brandom” v krajine. Tento obrázok nájdete na tričkách, magnetkách, osuškách a verte mi, že vám nedá vrátiť sa domov bez takéhoto suveníru. A keď už človek meria takú ďiaľku, oplatí sa neostať len na Tahiti, ale presunúť sa po pár dňoch k objavovaniu aj ďalších ostrovov. 

 

Romantické Bora Bora

Po pár dňoch strávených na Bora Bora som dospela k záveru, že pokiaľ sa ubytujete v niektorom z rezortov, ktoré sa poväčšine nachádzajú na okolitých “motu” okolo hlavného ostrova, nemáte dôvod na túto pevninu ani len vkročiť. S najväščou pravdepodobnosťou budete mať tie najlepšie reštaurácie, štýlové bary a najkrajšiu pláž rovno pod nosom. Ani keby ste si v bedekri prečítali o Matira beach na južnom cípe Bora Bora, ktorú vyhlasujú za jednu z najkrajších verejných pláží sveta. Na mňa pôsobila celkom obyčajne, krajšie nájdete kdekoľvek v Karibiku, ba aj v mnohých európskych prímorských krajinách. A cestou z pláže k najbližšiemu hotelu nie je ničím výnimočným natrafiť na potulujúce sa psy, či dokonca divé prasa. Alebo to len my sme mali také “šťastie”?

 

Keď vám však túlavé topánky nedovolia lenivo polihovať na pláži s dokonalo jemným pieskom a ešte dokonalejším výhľadom na horu Otemanu, či na prekrásne vodné bungalovy so vstupom priamo do mora (áno, aj naživo vyzerá Bora Bora presne ako na fotkách z katalógov), môžete navštíviť miestne lagunárium. A ak vám nerobí dobre pohľad na žraloky, raje či korytnačky v zajatí, nie je ničím výnimočným tieto tvory zbadať aj na otvorenom mori… a to už je teda iný adrenalín.

Alebo sa môžete ísť poprechádzať po prístavnom mestečku Vaitape. Neoplatí sa však spoliehať sa na taxikárov. Keď vás niekam odvezú, vzápätí sa opýtajú, či vás majú aj vyzdvihnúť. Nadšene súhlasíte. Potom sa však stane, že čakáte v dohodnutom čase na dohodnutom mieste, vonku sa začína stmievať, turisti sa porozchádzajú do svojich hotelov, posledná výletná loď odpláva… na ulici vidieť už len miestnych a vám neostane iné, len požiadať niekoho z nich, aby vás odviezol na druhú stranu ostrova, odkiaľ premáva loď k “motu”, na ktorom je váš hotel. Keďže väčšina z nich hovorí len sťažka anglicky a my sme po francúzsky vedeli akurát tak Bonjour!, prípadne ešte tú slávnu vetu zo skladby Lady Marmelade, nebola to práve ľahká úloha. Po dlhom čase sme natrafili na Francúzku, ktorá bola ochotná nám pomôcť. Napriek zjavnej jazykovej bariére sme sa dozvedeli, že na Bora Bora žije už vyše 10 rokov. Presťahovala sa sem s manželom, ktorý je šéfkuchárom vo Four Seasons a jej syn chodí na univerzitu v Papeete. A vraj je omnoho šťastnejšia, že vychovávala svoje dieťa tu a nie v Paríži. Nikdy sa nebála pustiť ho von, ani v noci. Na Bora Bora totiž nie je takmer žiadna kriminalita a ak tu zasahuje polícia, tak jedine kvôli krčmovým potýčkam. Trajekt sme vďaka tejto pani stihli, dokonca si nechcela vziať ani žiadne peniaze za ochotu merať s nami cestu opačným smerom, ako mala pôvodne namierené.

 

Vanilkový ostrov Taha’a

Na civilizáciou takmer nepoškvrnený ostrov Taha’a sa dostanete jedine loďou, keďže na ňom nie je vybudované žiadne letisko. Z neďalekého ostrova Raiatea je to zhruba pol hodina plavby miestnym boat taxi. Na konci dlhého súkromného móla nás už pri príchode čakal excentrický, no nesmierne milý, Talian Roberto, ktorý si tu pred rokom kúpil pozemok aj s domom a v záhrade postavil zopár bungalovov, kde ubytováva návštevníkov. Podobných možností na prespanie tu spočítate na prstoch dvoch rúk, nakoľko turizmus je tu zatiaľ, našťastie, len v plienkach. Samozrejme, môžete sa ubytovať aj v jedinom luxusnom rezorte na neďalekom “motu”, kde noc stojí približne 800 eur, no my sme sa rozhodli pre omnoho autentickejšiu atmosféru hlavného ostrova Taha’a. Možno aj vy snívate o mieste, ktoré by ste nazvali rajom na zemi a možno ste ho už aj našli. Ja som ten svoj objavila práve tu. A z Robertovej lámavej angličtiny zisťujem, že nie len ja. Orlando Bloom vraj rád kotví jachtou pri pobreží Taha’a a do miestneho malého obchodíku si zavše zájde nakúpiť potraviny. A Nedávno tu videli dokonca aj Madonnu.​

Raňajky sme si vychutnávali na terase Robertovho domu na kopci s výhľadom na Bora Bora v diaľke. Každé ráno mi tento vitálny šesťdesiatnik pripravil cappuccino podľa svojho tajného receptu a rozprával o svojom živote. Z rodného Talianska sa presťahoval do Francúzska, kde vybudoval po celej krajine sieť kaderníctiev, bol úspešný, no večne zaneprázdnený. Celkom chápem, že sa po rokoch rozhodol nájsť pokoj a pohodu práve na Taha’a. A mne, milovníčke slnka, dokonca vôbec neprekážalo, že sa občas ponad ostrov prehnala búrka, ktorá schladila rozhorúčené ovzdušie. V období dažďov, ktoré tu trvá od novembra do apríla, sú vraj tieto zmeny počasia z minúty na minútu úplne normálne. 

 

Nie nadarmo sa Taha’a nazýva vanilkovým ostrovom. Jej vôňa sa rozlieha ovzduším a miestni obyvatelia jej tu vypestujú až 25 ton ročne. A ak máte po svojom boku niekoho takého, ako sme mali my Roberta, dostanete sa aj priamo na vanilkovú farmu. Alebo na ďalšie miesto, ukrývajúce vývozné bohatstvo krajiny - perly. Bicyklami sme sa previezli k perlovej farme, kde nám mladá žena názorne vysvetľuje celý proces vzniku perál v ustriciach a prstom ukazuje do diaľky, smerom, kde majú hlboko pod hladinou umiestnené koše s perlorodkami. Len nabližší spolupracovníci vedia presné súradnice tajného miesta v lagúne s týmto čiernym pokladom. Áno, čiernym. Polynézske perly sú totiž tmavé, veľmi ojedinelé a vzácne. Priamo na farme si ich môžete aj kúpiť, či už jednoduché náramky s perlou na šnúrke, alebo komplikovné náhrdelníky či náušnice kombinované so zlatom. Každopádne nezabudnite zjednávať, ak budete dostatočne vytrvalí, ušetríte aj polovicu pôvodnej ceny.

Na ostrove nenájdete reštaurácie ako u nás v Európe. Pokiaľ chcete prísť na obed napríklad k starej miestnej kuchárke Louis, ráno jej musíte zatelefonovať a ohlásiť sa. A ona otvorí hoc i len kvôli vám a pripraví jedlo podľa toho, čo v daný deň jej manžel ulovil. A to je jej skromná, no príjemná reštaurácia Chez Louis spomínana dokonca v cestovateľských bedekroch. Pár večerov v týždni zase Franck otvára svoju pizzeriu, kde nie je o domorodcov bažiacich po chutnej pizze či hranolkách, núdza. Pre Robertových hostí však čas od času pripravuje “gastronomique” večeru ako z pravej francúzskej nóbl reštaurácie. Franck bol pred pár rokmi šéfkuchárom v rezorte na Bora Bora a musím uznať, že lepší dezert ako jeho čokoládový koláčik, som veru nejedla.

A to najlepšie na Taha’a na záver – šnorchlovanie. Prekrásny koralový útes nás prekvapil priamo na konci Robertovho móla. A keď som si myslela, že nič krajšie už pod vodnou hladinou vidieť nemôžem, vzal nás miestny chlapec Tevva loďou k asi 5 minúť vzdialenému “motu”. Výlet do tejto koralovej záhrady (Coral Garden je aj oficiálny názov tohoto miesta) nemôžete vynechať. Spočiatku vás síce bude silný morský prúd bezhlavo unášať pomedzi pestrofarebné koraly a tisíce najrozmanitejších rýb, preto po prvýkrát s vami vždy pôjde ako sprievodca niekto z miestnych, no po čase chytíte balans a začnete si tú krásu navôkol dokonale užívať.

Zakaždým počas šnorchlovania som uvažovala, či by sa nedali pravé polynézske perly nájsť aj voľne pod hladinou. Ako typická straka, ktorej neujde nič lesklé, sa mi aj párkrát zazdalo, že dole v piesku nejakú vidím, za jednou “akože perlou” som dokonca neváhala strčiť ruku až po rameno medzi koraly, ktoré mi ju celú doškriabali. Našťastie, na takéto a mnohé iné poranenia majú na Taha’a zázračný olej Tamanu z bobúľ rovnomenného stromu. Jednu fľaštičku som si, samozrejme, priniesla aj domov.

 

Moorea čiže žltá jašterica

Presne to znamená v preklade názov ostrova, ktorý leží len 15 minút letu od Tahiti. Denne na tejto trase z Papeete na Mooreu premávajú aj trajekty, takže je tiež veľmi obľúbenou víkendovou destináciou Tahiťanov. Na rozdiel od Taha’a tu už nájdete luxusné rezorty svetových značiek vybudované najmä v severne