Pred koncom každého roka zvyknem bilancovať. Tentokrát som sa rozhodla, že nielen vo svojich spomienkach, ale aj tu na blogu. Nech sa páči, mojich 20 naj momentov, cestovateľských i osobných, ktoré mi spravili rok 2018 nezabudnuteľným.

Vrátili sme sa na miesto činu

Do austrálskeho Byron Bay. Presne po 6 rokoch, odkedy sme si práve tu povedali "Áno". A dojalo ma to tak, že som sa rozhodla prvýkrát o tomto našom veľkom dni aj napísať blog KLIK TU. Veľmi úprimne a aj s veľkou dávkou humoru a nadsázky, lebo presne taká naša svadba bola :)

Tasmánia

Niekoľkokrát som bola v Austrálii, no až tento rok som sa konečne dostala aj do Tasmánie a splnila som si tak ďalší zo svojich cestovateľských snov. Aký je to parádny ostrov si môžete prečítať aj na blogu KLIK TU.

Australian Open

Nie som nejaký extrémny športový nadšenec, ale vidieť hrať Rogera Federera na AO v Melbourne bol fakt zážitok! Mimochodom, celý tento turnaj nakoniec Roger vyhral.

One Love festival

Asi najbizarnejší príbeh ako sme sa kedy rozhodli niekam vycestovať. V stave akejsi eufórie a dobrej nálady sme si online kúpili lístky na reggae festival na Novom Zélande. A na druhý deň sa na seba prekvapene pozerali, že prečo? A čo s nimi? Tak reku dobre teda, poďme na Zéland :) Dokúpili sme aj letenky a musím povedať, že to bol síce bláznivý, ale skvelý nápad a ten festival stál fakt za to!

Na Srí Lanke s Miškou

Ďalší super nápad - odletieť s touto parťáčkou na ostrov a túlať sa po ňom spolu, vyraziť na safari medzi slony, sledovať korytnačky na pláži, loziť po horách, užívať si more aj pláže a tradičnú kultúru, chrámy, chute a vône Srí Lanky. O niektorých našich dobrodružstvách si môžete prečítať aj na blogu. Čo sme videli a stvárali napríklad v Colombe KLIK TU či v horskom mestečku Ella KLIK TU. Prvýkrát sme niekam vyrazili takto spolu na babskú jazdu a bolo nám tak super, že (priznám sa) už teraz máme letenky do Kambodže ;)

Prekonala som samu seba!

Na Srí Lanke som ešte nejaký čas po Miškinom odlete ostala a vydala sa splniť svoju osobnú misiu - vyliezť za úsvitu na Adam's Peak. Posvätnú srílanskú horu, na ktorú vedie 5000 schodov. Bol to pre mňa naozaj TOP zážitok roka. Prečo to bolo pre mňa také dôležíté sa dočítate tiež na blogu KLIK TU.

Bola som na pravej srílanskej svadbe

Neuveriteľná náhoda ma zaviala dokonca na tradičnú srílanskú svadbu. Ráno som dostala pozvanie, na obed si kupovala šaty a topánky a večer som už tancovala na parkete s asi stovkou Srílančanov. Aj zo svadobnej torty som ochutnala, aj som sa pozoznamovala s celou rodinou a priateľmi Shyary a Malinthu, ktorí sa v ten večer brali. Štípala som sa celý čas do ruky, či sa mi to náhodou len nesníva. A nesnívalo :)

Ja a ajurvéda

Spoznala som sa s Karin, ktorá ma zoznámila s ajurvédou. Tú som podstúpila na Srí Lanke (všetko o mojom ajurvédskom pobyte nájdete na blogu KLIK TU) a keďže sme zistili, že sme rovnaká krvná skupina čo sa týka humoru aj názorov, dali sme hlavy dokopy a vymysleli pre vás jeden originálny pobyt na Srí Lanke, kde spojíme moju vášeň pre cestovanie a jej pre ajurvédu. Už začiatkom Nového roka prezradíme viac, sledujte môj FB a Instagram ;)

Dharamshala

Keď som prichádzala do tohto severoindického mestečka na úpätí Himalájí, ani som netušila, ako veľmi ma jeho atmosféra ovplyvní. Exilové sídlo Dalajlámu, jeho chrám, okolité majestátne hory... To všetko vo mne zanechalo hlboký pocit pokory, ktorý, našťastie, stále pretrváva. A poprehadzoval mi trochu osobný rebríček hodnôt. Za rozhodnutie prísť sem som asi najviac vďačná zo všetkých mojich tohtoročných cestovateľských rozhodnutí.

Prekrásny palác v ružovom meste

Chrám Hawa Mahal, známy tiež ako Palác vetra, v indickom meste Jaipur je rozprávkový! Má 953 malých okien, ktoré zabezpečujú, aby chrámom prechádzal príjemný vánok, keďže Jaipur je jedno z najteplejších indických miest. Videla som ho na mnohých fotkách, no pri mojej prvej návšteve Indie pred 2 rokmi som toto mesto nestihla navštíviť. Tento rok som to napravila a nevedela sa na ten nádherný chrám vynadívať!

17 hodín v indickom vlaku

Práve kvôli vyššie spomínanému chrámu som absolvovala 17 hodinovú cestu vlakom z mesta Amritsar do Jaipuru. A aj keď som si pôvodne myslela, že to bude také malé cestovateľské peklíčko, prekvapivo to bolo úplne v pohode, zážitok na celý život a dokonca miestami aj veľká zábava.

Uprostred ryžových polí

Dva týždne na Bali boli balzamom na dušu. Celé som ich strávila v meste Ubud, v domčeku obkolesenom ryžovými poliami, kde som čítala veľa kníh a cvičila jogu. Len tak sa túlala po okolí, užívala si dlhé raňajky v zdravých bistrách, jedla veľa čerstvého ovocia, navštevovala chrámy a mala čas a pokoj na písanie. Neviem sa dočkať, kedy sa tam vrátim. O mojich obľúbených miestach, kam som v Ubude chodievala, som napísala aj na blog, aha KLIK TU.

Mona si vzala rok voľna a ja ju za to obdivujem

Vďaka tomu spolu teraz trávime toľko času, koľko sme vždy chceli. Máme čas chodiť na chatu k jazeru, veľa sa rozprávať, dať si spolu obed v meste a dokonca sa stretnúť do pol hodiny od momentu, keď si zatelefonujeme, bez plánovania 2-3 týždne vopred (keď sme práve obe na Slovensku). Takú (s)pokojnú a vyrovnanú som ju dlho nevidela. Lebo nabrala odvahu robiť to, čo chce a venovať sa tomu, čo ju napĺňa a na čo nemala doteraz čas. A veľmi pozitívne ma ovplyvňuje, napríklad v prístupe k ekológii. Ďakujem ti, máš môj rešpekt ;)

Môj cestovateľský bedeker

Spoločne s poisťovňou Union, s ktorou som spolupracovala aj celý tento rok, som vytvorila takýto takmer 100 stranový cestovateľský bedeker s radami a tipmi do najobľúbenejších dovolenkových destinácií Slovákov. Bolo to kopec práce a dní, vlastne týždňov, strávených za počítačom, no veľmi som sa tešila, keď konečne uzrel svetlo sveta vo svojej finálnej podobe. Od leta do jesene ste ho mohli získať zdarma online a verím, že mnohí ste túto možnosť aj využili. A že sa vám páči a je možno aj inšpiratívny pri plánovaní vašich ciest a dovoleniek.

Každoročná maďarská tradícia

Budapeštiansky Sziget festival. Bez neho si už hádam ani neviem predstaviť leto. S Miškou to boli tento rok 3 dni nekončiacej zábavy a tanca a zábavy a tanca a... takto stále dokola :)

Vrátila som sa na Srí Lanku

Po aprílovom výlete opäť v septembri. Za mojimi známymi Anu a Chrisom, ktorí mi túžili ukázať výhľad z terasy ich domu na slávnu horu Sigiriya. No nie je krásny? Popri dome sa im bežne prechádzajú slony a ďalšie iné divoké zvieratá a je tu absolútny pokoj, kde ste obklopení len džungľou. A, samozrejme, na vrchol Sigiriye som si aj vyliezla.

Privítali sme na svete Marínu

Moja Mirka, spriaznená duša, s ktorou to ťaháme spolu už asi 15 rokov, sa stala mamou tohto krásneho dievčatka. Úžasný moment a pocit je zachytený na tejto fotke - držím na rukách dvojdňové bábätko! Áno, aj som plakala od dojatia, aj sa budem snažiť byť dobrou (nevlastnou) tetou, ktorá raz malej dovolí všetko, čo mama nie, hehehe :) Mimochodom, prúžky sú do pôrodnice in, aha ako sme sa zladili :)

Tento rok bol veľa o joge

Nikdy som pri žiadnom športe nevydržala tak dlho, ako pri joge. Asi preto, že ju vnímam viac ako životnú filozofiu. A už ju oficiálne môžem nielen cvičiť, ale aj učiť, vďaka tomuto certifikátu a zvládnutému inštruktorskému kurzu a skúškam z jogovej teórie, praxe, anatómie, fyziológie a pod. O mojej ceste k joge si môžete prečítať tiež na blogu KLIK TU.

Vydali sme našu Domču

Je nás spolu päť. Ja a moje najbližšie kamošky, po pár koktejloch spievame Wannabe a vravíme si Spajsky :))) Monu, Mišku a Mirku už poznáte. A toto je naša Dominika, ktorej prajeme všetci veeeeľa šťastia a lásky s mužom jej života.

Píšem pre vás cestopisy

Či už to bolo o Srí Lanke, Singapure, Japonsku, Filipínach, ajurvéde, Fidži, Amsterdame... Každý jeden z môjho pera, ktorý aj v tomto roku vyšiel v niektorom z magazínov (EMMA, Evita, Madam Eva a pod.) mi robí veľkú radosť. A dúfam, že aj vás bavia ;)

Čo dodať? Možno nebol dokonalý, no rozhodne to bol dobrý rok. Keď sa za ním ohliadnem, vidím veľa smiechu, dobrodružstva, zážitkov, občas aj sĺz, nových ľudí, ktorí mi do života prišli, aj tých "starých", ktorí v ňom aj tento rok dobrovoľne ostali. Vidím zmeny v mojom vnímaní, snažím sa viac myslieť na zdravie aj životné prostredie (nie vždy dokonalo, ale snažím sa), poprehadzovala som si trochu životné priority. Na cestách som strávila polovicu z tohto roka a čím ďalej, tým viac sa mi darí plniť si sen o digitálnom nomádstve a teda možnosti pracovať a zarábať kdekoľvek na svete, nebyť pripútaná k jednému mestu/miestu. Lebo mám túlavé topánky a dlho doma skrátka neobsedím. Taká som, neviem, či sa to dá liečiť :) Koniec tohto roka priniesol aj nejaké nové príležitosti a projekty, ktoré sa vykryštalizujú po Novom roku. Dúfam, že sa vydaria a už teraz sa teším, keď ich budem môcť zverejniť. Prajem vám i sebe veselý a úspešný vstup do roku 2019. A nech už bol rok 2018 akýkoľvek, nech je ten ďalší len lepší! S láskou, Anka.

TraFaM