Joga! Vyše 5000 rokov stará disciplína, cvičenie, veda, filozofia, náboženstvo, životný štýl...? Asi všetko dokopy. Ťažko ju opísať jedným slovom. V posledných rokoch sa u nás i vo svete s jogovými centrami doslova roztrhlo vrece. Všetci ju chú cvičiť, lebo je na prvý pohľad nenáročná a má blahodárny vplyv aj na našu, často pocuchanú a vystresovanú, psychiku. A poviem vám z vlastných skúseností, najmä tých z Ázie, niečo na tej joge bude.

Prvýkrát som ju vyskúšala pred tromi rokmi na Srí Lanke. Lebo mi to prišlo také cool, na pláži, s miestnym jogínom, ktorý síce predvádzal krkolomné kúsky, no rýchlo pochopil, že môže byť rád, ak sa rukami dotknem špičiek nôh. Bolesti chrbtice ma neskôr na Slovensku nakopli zamyslieť sa nad jogou dôslednejšie. Hľadala som štúdio, kam by som chodila na lekcie jogy a vyberala podľa toho, ktoré bude najbližšie od môjho bytu. Lebo je nás asi viacero takých, čo nie sme prirodzene športové typy a donútiť sa chodiť cvičiť ďalej ako 100 metrov od domu je pre nás nadľudský výkon, však? Tak som objavila skvelé hodiny powerjogy. Západnú odnož jogy, oslobodenú od všetkých filozofických a náboženských aspektov. Telo som spevnila, nejaké kilečká šli dole. Ale podvedome som tušila, že joga nemôže byť LEN trendová záležitosť, LEN šport, LEN nástroj na chudnutie.

V Kambodži, kde som sa náhodne zoznámila s Gregom, starším Talianom, ktorý 30 rokov žil a študoval jogu v Indii, som začala o joge uvažovať ako o niečom „hlbšom“. Ľudia v krajinách, kde je joga priam náboženstvom, o nej zanietene rozprávajú, a rovnako zanietene ju aj cvičia a učia. Ak sa nimi necháte viesť, posunú hranice vašej oporno-pohybovej sústavy na level, o ktorom ste ani netušili, že môžete dosiahnuť. Greg zvykol v mojich jogínskych začiatkoch žartovať, že to čo predvádzam nie je joga, ale jogurt:) Pri joge totiž nejde nič zo dňa na deň a vyžaduje si trpezlivosť, pokojnú myseľ a pravidelný tréning. Preto je dôležité nenechať sa hneď odradiť. Žiaden dobrý učiteľ by od vás na začiatku nemal chcieť náročné ásany, ale prepracovávať sa k nim postupne. Greg je dnes môj dobrý priateľ a do dedinky Otres Village na juhu Kambodže sa za ním a na jeho lekcie jogy chystám už piatykrát za posledné 3 roky.

Medzitým som cvičila jogu všemožne na mojich cestách po Ázii. Aj priamo medzi ryžovými poliami na Bali, kde bolo doposiaľ asi najkrajšie prostredie, aké som si mohla k joge priať. Zároveň som sa v Ubude, kde som strávila niekoľko týždňov, vypytovala na dobré jogacentrum. Tam ich je naozaj požehnane. Ak chcete cvičiť jogu na Bali, stačí vyjsť na ulicu a zakričať joga a hneď dostanete kopec tipov. Centrum, ktoré som našla bolo fakt úžasné. S Raldom, ktorý bol o polovicu chudší než ja, nohy mal tenké ako ja ruky, no sily a energie za dvoch. A ohybný bol ako plastelína. Ten ma naučil základy meditatívnej yin jogy, ktorú som tu vyskúšala prvýkrát. Princíp je v tom, že v jednotlivých ásanach zotrvávate aj niekoľko minút. Nie, nebojte sa, nikto od vás nebude chcieť, aby ste ostali 5 minút v komplikovaných pozíciách ako stojka na hlave (širšásana) či vrana (bakásana). Zistila som ale, že aj ležať pokojne s rozpaženými rukami, či v jednoduchej rotačnej pozícii istý čas dáva svalom pekne zabrať. V tom najlepšom zmysle slova.

O pár rokov neskôr som sa na Srí Lanku vrátila a pričuchla tu k ajurvéde. Na ostrove je veľmi populárna a nájdete tu kopec ajurvédskych liečebných centier, ktoré začínajú byť čoraz obľúbenejšie aj medzi Slovákmi. Neoddeliteľnou súčasťou ajurvédy je práve joga. A pránajáma, dychové cvičenia, na ktoré sa kladie veľký dôraz. Táto ajurjoga je veľmi pokojná, taktiež meditatívna, dbá na zdravie a možnosti pacientov, nejde do extrémov. Cvičí sa pomaly a učitelia vám venujú individuálny prístup, čo bude mnohým, najmä začiatočníkom, zaiste vyhovovať.

V Ázii sú populárne tiež rôzne centrá, kde sa popri cvičení jogy cielene zameriavate aj na zmeny v stravovaní a detox organizmu. Všetko totiž so všetkým súvisí. V jednom takom jogovo-vegánsko-detoxikačnom som bola týždeň zatvorená v Kambodži. Množstvo, zväčša mladých, ľudí z celého sveta tam trávi aj niekoľko mesiacov a fungujú ako komunita. Lepší relax som zažila hádam len na Maledivách. Tam ale človek obvykle je piate cez deviate a od fyzických aktivít si dáva pokoj. Tu vo Vagabond Temple sa o 6:00 úderom na gong začínal deň a po 22:00 už bol tzv. silent time, kedy sa nerozpráva. Dvojhodinovka aktívnejšej jogy ráno a pokojnejšej, spojenej s meditáciami, podvečer bola samozrejmosťou. Tiež prednášky, kde sa človek dozvie kopec zaujímavostí o fungovaní nášho organizmu i východných filozofiách. Ak sa rozhodnete, tak ako ja, môžete tu skúsiť pod odborným dozorom pár dní v rámci detoxu piť len kokosovú vodu a džús z cukrovej trstiny. Znie to kruto, no prekvapivo som mala stále dostatok energie na jogu i kopec iných aktivít. Pozitívny vplyv na zdravie človek pocíti už po pár dňoch. Nehovoriac o úžasnom zážitku a vnútornom pokoji, ktorý si zachováte ešte dlho potom.

Zároveň stále, keď som na Slovensku, pokračujem v powerjoge. A keďže som sa chcela o anatómii ľudského tela a čo sa s ním deje počas jednotlivých ásan dozvedieť viac, absolvovala som tiež inštruktorský kurz jogy. A snívam o tom, že raz sa dostanem aj do pravého indického ashramu, kde žijú a vyučujú tí najlepší jogíni na svete a kde s nimi strávim pár intenzívnych jogových týždňov. Snívať predsa treba, nie? A ešte krajšie je si tie sny plniť. Takže #crossfingers :)

TraFaM