Už takmer mesiac trávime s Ivanom na krásnej kambodžskej pláži Otres pri mestečku Sihanoukville. Dostatočne dlho na to, aby som poznala už hádam všetkých predavačov náramkov, ovocia, slnečných okuliarov a jednodňových výletov po okolí.

Zhruba každých 15 minút sa pri vás niekto pristaví s otázkou? „Massage? No? Bracelet? No? Later, ok?“ Niekedy sú pekne neodbytní, inokedy na to idú veľmi sofistikovane a najprv s vami prehodia pár viet len tak, kým sa vám pokúsia niečo predať. V zásade ma bavia a už by som si bez nich nevedela miestnu pláž tu na juhu krajiny ani predstaviť. Základným pravidlom je s nimi zjednávať! Výlet loďou po okolitých ostrovoch sme plánovali od začiatku... Bežne ich tu predávajú za 15 USD na osobu. Teraz tu už pomaličky končí sezóna a začína obdobie dažďov, tak klesli s cenou na 12. Mňa toto doťahovanie sa o cene baví, beriem to už ako miestny „šport“. Sme tu piati kamoši a podarilo sa nám dohodnúť si private boat za 50 USD, celkom výhodné myslím. Toľko orientačné cenové relácie na úvod ;)

Po legendárnej miestnej jungle party, ktorú sme ukončili až za svitania (určite o nej tiež čoskoro napíšem), sme sa na more vybrali až krátko popoludní. Prvé kroky ešte na súši smerovali do obchodu, nakúpiť nejaké pivká a veľa ľadu – povinný proviant:) A potom už smer pláž – loď – Thajský záliv, ktorý Sihanoukville obmýva. Čakala nás typická farebná drevená bárka a na nej dvaja Khméri, ktorí nevedeli anglicky ani zaťať. Ešte že sme mali so sebou Mareka, ktorý tu v Otres village žije už pár rokov a celkom slušne sa dohovorí.

Oboplávali sme jeden private island, ktorý kúpil niekto, kto si tu postavil krásny dom a, pochopiteľne, nechce byť rušený, takže tu sme zakotviť nemohli. „Zaparkovali“ sme až pri ďalšom malinkom ostrove, kde sme okamžite všetci vyskákali z lode. Voda je tu všetko, len nie osviežujúca, akoby sme sa kúpali „v polievke“, taká je teplá. To sa nesťažujem, mne to maximálne vyhovuje. Chvíľu sme šnorchlovali, no okrem nie práve najfarebnejších koralov, morských ježkov a pár rybičiek nič špeciálne. Nina ma učila skákať rybičky priamo z lode (keďže "pleskáč" bol odjakživa môj obľúbený štýl a roky som mu bola verná), kúpali sme sa a jeden z Khmérov lovil návnady, na ktoré sme mali neskôr chytať ryby. A celý čas sme sa vytešovali z krásneho počasia, ktoré sme po búrkach, čo tu boli v posledných dňoch, nečakali ani v najtajnejších snoch.

Moja prvá rybačka na mori bola parádnym zážitkom. Chytali sme na také provizórne udice alias lanká uviazané o kotúčiky. Boli sme priam nezastaviteľní:) Rybky pribúdali v koši jedna radosť. Skončili sme, až keď Khméri zavelili, že sme im už utrhli všetky háčiky. Nuž, hej, občas sa v zápale rybačky stalo, že sme zavadili háčikom o koral a v domnienke, že lovíme minimálne sumca sme navíjali až príliš oduševnene. A zase raz som mala šťastie začiatočníka, keďže som chytila najväčšiu rybu. Až neskôr, keď Khmér povedal, že gril zabudol a nebudeme môcť naše úlovky aj zjesť, som pochopila tú jeho radosť a šibalský úsmev po mojom superúlovku. Ryby si totiž vzal po výlete domov, všetky:) Manželka ho iste pochválila.

Po rybačke sme nabrali smer Koh Ta Kiev, jeden z najkrajších miestnych ostrovčekov. Prekonať samých seba na Elephant Rock – 7 metrovú skalu, z ktorej sa tu zvykne skákať do mora. Khmér sa len chytal za hlavu, keď som po Tomášovi a Marekovi vyskočila z lode a začala plávať ku skale aj ja. „You? Jump? You? Jump?,“ opakoval dookola:) Nikdy predtým som zo žiadnej takejto skaly do vody neskákala. Strach z výšok nemám, no rešpekt som veru pociťovala. Obzvlášť, keď sa mi už podarilo vyškriabať sa na vrchol a pozrela som sa dole do tej hĺbky. 7 metrov. Poviete si, veď to nie je vysoko. Aj ja som si to opakovala stále v hlave... a potom skočila! Na začiatočníka len raz a nie práve štýlovo:) Chalani si zoskok zopakovali a taký Marek to dal dokonca na rybičku! Ivan s Ninou plnili funkciu dokumentaristov a hlavne vďaka nim nájdete na mojom FB (KLIK TU) parádne videjko z tohto nášho big jump zážitku. A teraz jedna užitočná rada pre baby: Ak niekedy budete takéto niečo absolvovať, dobre si vopred premyslite výber plaviek, nech ich potom, ako ja, nemusíte po doskoku hľadať, prípadne vyťahovať niekde od kolien späť na svoje miesto:)

S adrenalínom vystreleným na maximum sme oboplávali loďou ostrov a výlet zakončili na krásnej, takmer prázdnej pláži, kde nás akurát tak partička Kambodžanov núkala ryžovým vínom.

Dokonalý západ slnka, romantika ako z filmu a hajde späť „domov“ na Otres Beach. V náladičke, so spevom, ktorý sa rozliehal široko-ďaleko a vysmiatými Khmérmi, ktorí si s nami podupkávali do melódie slovenských pesničiek.

Možno nemáte radi plážových predavačov výletov, možno im nedôverujete a radšej sa obrátite na cestovku. Ak mám však hovoriť za seba, vyslovene zlú skúsenosť som za tie roky cestovania ešte nemala. A konkrétne tento výlet, tak ten bol mega! Vďaka počasiu, vďaka atmosfére a čo je najdôležitejšie, vďaka skvelým ľuďom. Lebo ako Chinaski spievajú: „Jaký si to uděláš, takový to máš.“ A, samozrejme, vďaka krásnym miestam, ktoré som tu, na pobreží Kambodže a na okolitých ostrovoch, objavila!

TraFaM

Foto: A+I